MATHI 13
13
Apitikiveu Pesu Kimighipiye
(Mk 4.1-9; Lk 8.4-8)
1Tipani Jisu no aki lono cheve puzu azughi phivilo kutsuniye iqa. 2Timi aqokitikhino pa suholuve, ikehu pano ashuka lakhilo ilo eno tile iqa, eno timi aqokitikhi huye azughi mukulo ngo ae. #Lk 5.1-3 3Pano kimighipiyekeu tsa lono thime kutomo pesu panoqo vilo ishipi; “Apitikivemi lakhino alulo apiti veniye wu. 4Pano apiti vechekelo hamino alalo vesulu, eno aghauqono ighi puzu tipaqo mighive. 5Hamino ayeghi shicho kuhano atu akeu yeghi shou vesulu. Apiti hu paikhavino lhoipeghive, kughengu ayeghi shicho thonheimo kehu. 6Ikemu kughou tsukinhe tsuniyi ipeghi keno tipaqo pughaqhive, eno tipaqoye akuhu thonhei qu ilomo kehu kimghoyive. 7Apiti hamino asahuqo gholo vesulu, eno asahuno thuwu ipeghi puzu tipaqo ghusuve. 8Ikemu apiti hamiye ayeghi kivilo vesulu eno athi pithilue; hamino athi aqhe pithi, hamino lhotsugho pithi, eno hamino shighi pithi.” 9Eno Jisu no ishipi, “Khunono ininishi ani keno pano pelo inipelo!”
Kimighipiyekeqo Kimji
(Mk 4.10-12; Lk 8.9-10)
10Tileno akhopemino Jisu lau ighi no pa vilo ishi iniju, “Noye kushiye kimighipiyekeu lono timiqo putsa cheni kya?” 11“Kungugha yehkipe tuqhouqo ithipe nike nongu lau tsuvae, ikemu panoqo lauye tsu puamoe. 12Kughengu timi khuu lau kiu aghini keno tipau lau alau shi tsu nani, eno pano kupukunoshi alupe nani; ikemu timi khuuno kiumu kuha keno pa lau kitila aghikeu ghi ikhisuwuve kepu shive nani. #Mt 25.29; Mk 4.25; Lk 8.18; 19.26 13Highenguno niye kimghipiyekeqo pesu panoqo putsa chenie, kughengu panonguno jupula ghi ithumlae, eno ini pulaghi panonguno chimlae momu ithikuthumlae. 14Ikehu panongu sheloye Isaya no tungkuputsa ishi pipuakeu kuchouno shikupuvae.
‘Nonguno ini anani, ikemu ithikuthumo nani,
Nonguno juju anani, ikemu michimla nani.
15Kughengu timi hipaqo mloye tekhoimoke:
Panongu kiniye ini kushughivae,
Tikumokenapiaye, panongu nhethino michiluve niche,
Panongu kinino chilu niche,
Panongu mlono ithikuthu nicheke,
eno panongu shipivi peniye ilau tsughu ighi nicheke.’ #Isa 6.9-10
16“Ikemu nonguye kiutoi akumgha kela! Nongu nhethino ithulu ani eno nongu kinino chilu ani. 17Kuchouno ino nongu vilo pini, tungkupumi kutomono nonguno kiu ithulu ani keno tipau ithulu nishiqhiyi acheke, ikemu ti ithumlave eno nonguno chiluakeu chilu nishiqhiyi ache, ikemu ti chimlave. #Lk 10.23-24
Apitikiveu Tsa Hephopiye
(Mk 4.13-20; Lk 8.11-15)
18“Tishiaye, apitikiveu kimghipiyekeu tsa kiqiye nongu ghengunoke inilo. 19Khunoqono Ayehkipe sutsa chilu puzu ti ithikuthumo nikeno tipanoqoye alalo apiti vesulu kemiqoe. Alhoksau huno ighi puzu tipanoqo mlolo apiti vesupuakeu muxa suwuve cheni. 20Atu akeu shou apiti vesulukeu huye asutsa hu chilu puzu mtazu alokivishi ti ikhilu kemiqoke. 21Ikemu pano lolo akuhu thonheyi quilomo eno panonguye ngopushulu chemoe, kughou asutsa ghengu huno shilukusa eno akijipusakeu ighini keno panonguye pai pheve chenie. 22Asahu gholo apiti vesulukeu huye khunoqono asutsa chilu ikemu hipa kuxu ghili kumsu eno akini kupu keuno asutsa hu ghusuvepe ishi kemiqo, eno panonguye athi pithimove cheni. 23Ayeghi kivi shou apiti vesulukeu huye asutsa hu chilu puzu ti ithikuthulu kemiqoke. Panonguye kuchouno athipithitsu cheni, hamino aqhe, hamino lhotsugho eno hamino shighi ishi pithi chenie.”
Alupi pesu Kimighipiye
24Jisu no panoqo vilo kimghipiyekeu kutau lakhi pi; “Kungugha yeh kipeye timi lakhino pa lulo apiti kivi xusukeu hutoike. 25Kughono timiqono zuakeno aghumi lakhi ighi eno alupi suwo aghibo gholo yisuvetsuno wuveke. 26Kughou aghibono thuipeghi puzu ape peipeghi kelauye alupiqo ghi ipeghi. 27Alu mipeu qemiqono pa lau ighi puzu ishipi, ‘Akijeu, noye olulo apiti kivi vesuke kumo kesheno kishi puzu alupi ipeghi ani kya?’ 28Timi huno ishi khochile, ‘Aghumi lakhino ti shivetsuke.’ Aqemiqono ishi pa iniju, ‘Tishiaye noye nipelo wuno alupiqo nhuve penishi anima?’ 29Ikemu pano ishipi, ‘Tishimoe’, ‘kughengu nonguno alupiqo nhuake lono tipaqo gholono aghibo nhukuqhalu nosake. 30Ghile tomoke kutolo aghibo ngo alupi kuma kinikujo kumtsa thuwu aghi pelo, ghile tsala lono ino ghilemi vilo ishi pi nani. Alupi paghi nhuvelo eno pitikepushi amuqoshi xukutsulo, ikemu athiye pekutsusuwo ilelo sulo.’ ”
Aghanethi Pesu Kimighipiye
(Mk 4.30-32; Lk 13.18-19)
31Jisu no kimighipiyekeu kutau lakhi pesu panoqo vilo ishi pi; “Kungugha yehkipe huye aghanethi lakhi hutoike, hiye alothi kutau nguno aghulouke. 32Timi lakhino ti ikhi pesu pa lulo yisu, kughou tino thuipeghi keno atsunibo kumtsu nguno akijeu shive. Hiye asubo lakhi shive ikehu aghauqono ighi puzu tipau lokalo apusu pesue.”
Kholaqhi pesu Kimighipiye
(Lk 13.20-21)
33Jisu no kimighipiyekeu kutau lakhi pesu panoqo vilo ishi pi: “Kungugha yehkipeye kholaqhi hutoike. Totimi lakhino ti epesu ashokukubo ashoghi lakhilo xukutshu puzu ashokukunu kuchopu tino ingu ikughipe cheni.”
Jisu no Kimighipiyekeu Peithakeu
(Mk 4.33-34)
34Jisu no kimighipiyekeu lono hipaqo kumtsu aqokitikhi vilo piche; eno kimighipiyekeu sumokeloye paye panoqo vilo kiumu pimoe. 35Pano hi shikeuye tungkupmino ishi pipuakeu shikupuni kehue:
“Kughou ino panoqo putsani keno ino kimighipiyekeu peitha nani,
Ayeghi lhoke lono itehi kutolo kusupe puakeu ino pitsu nani.” #Leshe 78.2
Alupi Kimighipiyekeu Kiqi
36Tileno Jisu ye timi aqokitikhi qhive puzu aki alou ilove. Pa khopemino pa lau ighino ishipi, “Alulo alupi pesu kimighipiyekeu kiqiye kiu keno nivilo pitsulo.” 37Jisu no ishi khochile, “Timi khuno apiti kivi vesu keno tiye ni Timi Nu ke; 38alu huye ayeghiqhake; apiti kivi huye Alhou yehkipe qholo akemi timiqoke; alupi huye Alhoksau qholo akemi timiqoke. 39Aghumi khuno alupi yisuve keno tiye Tughamike; ghile huye hipayeghi kishekhani keu; eno ghile hukemiqoye kungumiqoke. 40Alupiqo xukutsu puzu ami lono pitike hutoi ayeghi kishekha keloghi tishi nani. 41Timi Nu no pawu kungumi puwu nani eno pawu Ayehkipeqhalo timi pelo axine shivepe chekeu kumtsu eno alhoksa shichekemi kumtsu kungumiqono xukumqo nani, 42eno tipaqo pesu iquakeu amiqohlo vesuve nani, tilehi timiqoye ahu tsughububu shi qah nani. 43Tithiu Alhou wu timiqoye panongu papuh wu Ayehkipeqhalo tsukinhe toi yepuvu anani. Ininishikemi pelo ini pelo!”
Akinikhuki pesu Kimighipiye
44“Kungugha yehkipeye alu lakhilo akini khuki kusupepuake toike. Timi lakhino ti ithulu puzu tipau qhokitheve eno pa lokivi launo wupuzu pa kua akeu hu kumtsu jeve eno alu hu qhuluve.
Achiku pesu Kimighipiye
45“Itaghi Kungugha yehkipeye kuqhukilimi lakhino achiku kivi qhuniye phucheke toike. 46Kughou pano shishe amekusho chiku kivi phuluni keno wupuzu pa kua kumtsu jeve eno ti qhuluve.
Akhame pesu Kimighipiye
47“Itaghi Kungugha yehkipeye akhame lakhi azughilo vesu puzu akha jeli kumtsu velukeu hutoike. 48Kughou tipau chhiveni keno, akha kukhamino amkulo sunhephe puzu iqano akha kivi kidepesu pano qhupulo suveno alomokeuye peve cheni. 49Ayeghi kishekha kelo ghi hitoi shi nani: Kungumino wu puzu timi kivimi gholono alhoksami xukumqo sawu puzu 50iquakeu miqohlo pelesuve nani. Tilehi panonguye ahu tsughububushi qah nani.”
Akini Khuki Akitheu ngo Aqau
51Jisu no panoqo vilo ishi iniju, “Nonguye hipaqo ithikuthuluvea ma?” Panonguno “Iye” ipi pa khochile. 52Ikelo pano panoqo vilo ishi pi: “Tighenguno Kungugha yehkipe qholo Ayetsa kukutsumi khije qopheluvekemi keno panoqoye aki pighichekemi lakhino pa bi-ale lono thime-kithe ngo thime-aqah ngo ishi khalau ikhiphekeu hutoike.”
Nazaret lo Jisu Pevekeu
(Mk 6.1-6; Lk 4.16-30)
53Jisu no kimighipiyekeu tsa hipaqo pitave kethiu tipa-a lono chesu wuve 54eno pano ghami phulo ighi. Pano panongu Sinagog lo wu puzu panoqo kutsu eno pa tsa chilukemiqoye shishe akichiqhive puzu ishi iniju, “Timi hipauye khileno alokutsu hikithipu ithulu eno khileno akumzapu kumla hipaqo ithulu kya? 55Hipauye asu kumlami nuke kumo kesha? Pa zaye Maria kekumo kesha? Jems, Josef, Simon eno Judas ishiye pa thikuzumike kumo kesha? 56Eno pa chelimiqoye ningu gholo achenike kumo kesha? Tishiaye timi hipauye khileno hipaqo kumtsu sughi kya?” 57Ikehu panonguno pa milive. Jisu no panoqo vilo pi: “Tungkupu lakhiye pano ghakhulo eno pano kibolo thono aqha kutau loye agigihu tsuchenie.” #Jn 4.44 58Paye tilehi akumzapu kumla kutomo shitsumlave kughengu panonguno akupulu kuha kehu.
Currently Selected:
MATHI 13: SUMIBSI
Highlight
Share
Copy

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
Sumi Naga CL Bible - BAIBEL
Copyright © 2013 by The Bible Society of India
Used by permission. All rights reserved worldwide.