San Juan 12
12
Caxríj chana̱ cuꞌna̱j Mariá casté tacóó Jesús a
1Dan me se achiin ꞌó vata̱nꞌ güii ca̱nuû Chaꞌanj Pascuá, ne̱ caꞌanj Jesús chumanꞌ Betania a. Chumanꞌ Betania roꞌ, yáán síí cuꞌna̱j Lázaro síí cunuu iꞌna̱ꞌ uún quiꞌyaj Jesús a. 2Dan me se quiꞌyaj chuvi̱i nii cha̱ xtiꞌno̱ Jesús, ne̱ chana̱ cuꞌna̱j Marta me chana̱ rqué chá nij síí ꞌnaꞌ, ne̱ ya̱nj Lázaro rihaan mesá ga̱ Jesús ga̱a chá soꞌ a. 3Dan me se nica̱j chana̱ cuꞌna̱j Mariá naꞌya̱nꞌ litró casté gunꞌ da̱j tuꞌve̱e̱ ndoꞌo cuꞌna̱j nardo ta̱ꞌ asuun, ne̱ caxríj noꞌ tacóó Jesús, ga̱a ne̱ yuvé raa̱ maꞌa̱n noꞌ tanacoo̱ noꞌ tacóó Jesús a. Ga̱a ne̱ nasíj totoꞌ nu̱ꞌ rá veꞌ yoꞌ, quiꞌyaj casté caxríj Mariá tacóó Jesús a.
4Dan me se ya̱nj síí cuꞌna̱j Judas Iscariote, ne̱ ꞌo̱ síí tucuꞌyón snana̱ Jesús me soꞌ, ne̱ síí ta̱cuachén man Jesús rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesús me soꞌ a. Dan me se cataj soꞌ a:
5―Me cheꞌé ne cutuꞌve̱e̱ nii casté nihánj ne̱ quiri̱ꞌ uxrá nii saꞌanj ga̱. ꞌO̱ se saꞌanj ꞌyaj canaán yuvii̱ rque ꞌo̱ yoꞌ roꞌ, nó casté nihánj, ne̱ vaa cheꞌé rque̱ níꞌ saꞌanj yoꞌ rihaan nij síí nique̱ na̱nj á ―taj síí cuꞌna̱j Judas yoꞌ a.
6Dan me se da̱nj tuꞌva maꞌa̱n Judas, tza̱j ne̱ a̱ doj ne nanó rá Judas cheꞌé nij síí nique̱ a̱ maꞌ. Tana̱nj síí itu̱u̱ me soꞌ a. ꞌO̱ se síí tumé se‑ca̱xra̱nꞌ nij tuvi̱ꞌ Jesús caxra̱nꞌ nu̱u̱ saꞌanj me soꞌ, ne̱ saꞌanj caraa yuvii̱ rque caxra̱nꞌ yoꞌ roꞌ, rii soꞌ cheꞌé maꞌa̱n soꞌ ado̱nj. 7Dan me se cataj Jesús rihaan soꞌ a:
―Caꞌne̱ꞌ rá so̱ꞌ quiꞌya̱j maꞌa̱n noꞌ da̱nj á. Nica̱j noꞌ casté nihánj ne̱ caxríj noꞌ manj quiꞌyaj chuvi̱i noꞌ nee̱ manj cheꞌé güii cachi̱nꞌ nii manj na̱nj á. 8Xa̱ꞌ nij síí nique̱, tza̱j ne̱ da̱j a̱ güii mán nij síí nique̱ ga̱ soj, ne̱ xa̱ꞌ ma̱ꞌanj, tza̱j ne̱ se̱ canicúnꞌ ꞌu̱nj rihaan soj nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ni̱ꞌyaj soj maꞌ ―taj Jesús rihaan Judas a.
Guun rá nij xrej ata̱ suun noco̱o se vaa cavi̱ꞌ uún Lázaro a
9Dan me se ri̱i̱ nij yuvii̱ israelitá xcaj cuentá se vaa ya̱nj Jesús chumanꞌ Betania, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj uxrá nij soꞌ chumanꞌ yoꞌ a. Dan me se né ina̱nj cheꞌé maꞌa̱n Jesús me caꞌanj nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se me rá nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Lázaro síí cunuu iꞌna̱ꞌ uún quiꞌyaj Jesús a. 10Ga̱a ne̱ guun ꞌo̱ rá nij xrej ata̱ suun noco̱o se vaa cavi̱ꞌ Lázaro uún, quiꞌya̱j nij soꞌ a. 11ꞌO̱ se cheꞌé Lázaro me se uun yaníj ri̱i̱ nij yuvii̱ israelitá rihaan nij síí ata̱ suun rihaan nij soꞌ, ne̱ cuchumán rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús ado̱nj.
Catúj Jesús chumanꞌ Jerusalén a
12Ga̱a ne̱ güii aꞌyuj me se cuchiꞌ nana̱ rihaan ta̱ranꞌ nij yuvii̱ israelitá nu̱u̱ chumanꞌ Jerusalén navi̱j rá Chaꞌanj Pascuá se vaa catu̱u̱ Jesús chumanꞌ Jerusalén a. 13Cheꞌé dan me cuta nij yuvii̱ raꞌa chruun yuun, ne̱ curiha̱nj nij yuvii̱ tuꞌva chumanꞌ nari̱ꞌ tuviꞌ nij soꞌ ga̱ Jesús a. Ga̱a ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱ a:
―Síí sa̱ꞌ uxrá me Yaꞌanj na̱nj ado̱nj. ꞌNaꞌ síí caꞌnéé Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ na̱nj á. Se lu̱j ndoꞌo ꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé soꞌ a. Rey uun chij rihaan níꞌ si̱j israelitá me soꞌ chugua̱nj ―taj nij yuvii̱, caguáj nij yuvii̱ a.
14Ga̱a ne̱ nariꞌ Jesús ꞌo̱ burró leꞌe̱j, ga̱a ne̱ cavii soꞌ xráá xoꞌ a. Dan me se cuya̱a̱n quiꞌyaj soꞌ ga̱ nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan Danj Yaꞌanj a:
15Soj si̱j ma̱n chumanꞌ Sion roꞌ, se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ.
Ni̱ꞌyaj soj á.
Síí gu̱un chij rihaan soj roꞌ, ꞌnaꞌ soꞌ rihaan soj,
ne̱ táá soꞌ xráá burró leꞌe̱j taꞌníí burró cha̱na̱ ado̱nj,
taj nana̱ no̱ rihaan Danj Yaꞌanj yoꞌ a.
16Dan me se nij síí tucuꞌyón snana̱ Jesús me se ga̱a güii catúj Jesús chumanꞌ Jerusalén, ne̱ ne xca̱j nij soꞌ cuentá se vaa quiꞌyaj soꞌ nda̱a vaa cataj nana̱ no̱ rihaan yanj yoꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ nda̱a quisíj güii quinanꞌ Jesús rej xta̱ꞌ ne̱ niꞌndaj ya̱ sa̱ꞌ veꞌé guun chij soꞌ, ga̱a ne̱ ninuj rá nij soꞌ nana̱ no̱ rihaan Danj Yaꞌanj, ne̱ ninuj rá nij soꞌ se vaa guun cheꞌé Jesús a.
17Dan me se nij yuvii̱ cumán ga̱ Jesús me se cataj xnaꞌanj nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa guun ga̱a canacúún Jesús man síí cuꞌna̱j Lázaro se vaa cu̱riha̱nj soꞌ yuꞌuj yuvej ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún ya̱ Lázaro quiꞌyaj Jesús a. 18Ga̱a ne̱ cheꞌé se cuno nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Jerusalén se vaa quiꞌyaj soꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o yoꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ nari̱ꞌ nij soꞌ man Jesús a. 19Cheꞌé dan cataj nij síí fariseo rihaan tuviꞌ nij soꞌ a:
―Ni̱ꞌyaj soj á. ꞌO̱ se ne quiꞌya̱j canaán uxrá níꞌ, quiꞌyaj soj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se veé da̱nj ya̱ canocoꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ snana̱ soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús a.
Nanoꞌ do̱j síí aꞌmii xnaꞌánj griego man Jesús a
20Dan me se mán taꞌa̱j nij síí aꞌmii xnaꞌánj griego, ne̱ si̱j cuchiꞌ chumanꞌ Jerusalén ga̱a anuû Chaꞌanj Pascuá me nij soꞌ, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ cara̱a̱ gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Yaꞌanj a. 21Dan me se cuchiꞌ nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Felipé síí cavii chumanꞌ Betsaida chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ a:
―Me ndoꞌo rá núj caꞌmi̱i̱ núj do̱j ga̱ Jesús, señor ―taj nij soꞌ rihaan Felipé a.
22Ga̱a ne̱ caꞌanj Felipé cata̱j xnaꞌanj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Andrés se vaa cataj nij síí aꞌmii xnaꞌánj griego yoꞌ rihaan soꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌanj cata̱j xnaꞌanj ro̱j soꞌ rihaan Jesús a. 23Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―ꞌU̱nj Si̱j Caꞌnéé Yaꞌanj Ni̱caj Yuꞌunj man Yuvii̱ roꞌ, cuano̱ nihánj me se quisíj güii quina̱nꞌ ꞌu̱nj rej xta̱ꞌ ne̱ niꞌndaj ya̱ sa̱ꞌ veꞌé gu̱un chij ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Yaꞌanj ado̱nj. 24Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa ase vaa ꞌnúú vaa níꞌ a. Sese se̱ quinij ꞌnúú ya̱a̱n rihaan yoꞌóó ne̱ cavi̱ꞌ maꞌa̱n ꞌnúú ya̱a̱n yoꞌ, ne̱ navi̱j u̱u̱n ꞌnúú ya̱a̱n, tza̱j ne̱ sese cavi̱ꞌ ꞌnúú ya̱a̱n yoꞌ, ne̱ quisi̱j queꞌe̱e̱ doj ꞌnúú quiꞌya̱j yoꞌ na̱nj ado̱nj. 25Dan me se xa̱ꞌ síí me rá ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ ꞌo̱ cavi̱ꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí aꞌvej rá cavi̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj, tza̱j ne̱ ꞌo̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. 26Cheꞌé dan me sese vaa ꞌo̱ soꞌ nu̱u̱ rihanj, ne̱ canoco̱ꞌ soꞌ manj á. Ne̱ me rej maꞌa̱n canicu̱nꞌ ma̱ꞌanj roꞌ, ma̱an dan canicu̱nꞌ síí nu̱u̱ rihaan ꞌu̱nj uún na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ cara̱a̱ cochro̱j Réj rihaan síí nu̱u̱ rihanj ado̱nj.
27’Cuano̱ nihánj me se nanó uxrá rá nimanj chugua̱nj. Ne̱ da̱j qui̱ꞌyáj a̱ ranj a. Cachi̱nj ni̱ꞌyáj rihaan Réj se vaa ti̱nanii soꞌ manj rihaan sayuun qui̱ranj cuano̱, rá soj naꞌ. Taj maꞌ. Cheꞌe̱ yan qui̱ránꞌ ꞌu̱nj sayuun caꞌnaj ado̱nj ―taj Jesús a.
28Ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j Jesús rihaan Yaꞌanj, cataj soꞌ a:
―Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá caꞌmi̱i̱ yuvii̱ cheꞌé so̱ꞌ, Ata̱j ―taj Jesús, cachíín niꞌya̱j soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cavii ꞌo̱ nana̱ rej xta̱ꞌ caꞌmii Yaꞌanj cuno nij soꞌ a:
―A̱j sa̱ꞌ uxrá caꞌmii yuvii̱ cheꞌé ꞌu̱nj, ne̱ sa̱ꞌ uxrá doj caꞌmi̱i̱ uún yuvii̱ cheꞌé ꞌu̱nj, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj nana̱ cavii rej xta̱ꞌ caꞌmii Yaꞌanj cuno nij soꞌ a.
29Dan me se nicu̱nꞌ uxrá yuvii̱ ga̱ Jesús, ne̱ cuno nij soꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa caguáj tuꞌvii rej xta̱ꞌ a. Ne̱ ꞌó taꞌa̱j nij soꞌ cataj se vaa caꞌmii ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj nana̱ yoꞌ rihaan Jesús a. 30Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij yuvii̱ a:
―Né cheꞌe̱ ꞌu̱nj me caꞌmii Yaꞌanj nana̱ yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se caꞌmii Yaꞌanj nana̱ yoꞌ cheꞌé rej xca̱j soj cuentá ado̱nj. 31Cheꞌé se vaa qui̱ranj cuano̱ caꞌne̱ꞌ Yaꞌanj cacunꞌ cheꞌé nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ quiri̱i̱ yaníj Yaꞌanj man Síí Chre̱e síí uun chij rihaan chumii̱ nihánj chugua̱nj. 32Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ quisíj naxca̱j nii manj rihaan chumii̱ nihánj cachro̱n nii manj rihaan rcutze̱, ga̱a ne̱ gu̱un rá cunuda̱nj nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ manj, qui̱ꞌyáj ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij yuvii̱ a.
33Ne̱ maꞌa̱n nana̱ nihánj nana̱ caꞌmii Jesús roꞌ, taj xnaꞌanj da̱j quiꞌya̱j nii man soꞌ cheꞌé yan cavi̱ꞌ soꞌ a.
34Ga̱a ne̱ cataj nij yuvii̱ rihaan Jesús a:
―A̱j neꞌen núj nana̱ no̱ rihaan Danj Yaꞌanj se vaa Síí Caꞌne̱j Yaꞌanj Ti̱nanii man Yuvii̱ rihaan Sayuun me se si̱j ca̱yáán nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj me soꞌ a. Ne̱ me cheꞌé cataj so̱ꞌ nihánj se vaa vaa cheꞌé na̱xcaj nii man Síí Caꞌnéé Yaꞌanj Ni̱caj Yuꞌunj man Yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj ga̱. Me cheꞌé cavi̱ꞌ soꞌ ga̱. Da̱j si̱j me Síí Caꞌnéé Yaꞌanj Ni̱caj Yuꞌunj man Yuvii̱, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij yuvii̱, xnáꞌanj nij yuvii̱ man Jesús a.
35Cheꞌé dan cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Cuano̱ nihánj me se va̱j soj rej chuguu̱n sa̱ꞌ yaꞌan, tza̱j ne̱ da̱j doj quisi̱j orá quinaꞌa̱j yaꞌan yoꞌ, ne̱ se̱ guun nucua̱j soj xca̱j soj cuentá maꞌ. Cheꞌé dan vaa cheꞌé xca̱j soj cuentá nda̱a vaa ꞌyaj nij síí va̱j rej chuguu̱n yaꞌan na̱nj á. Sese taj, ne̱ gu̱un soj síí chéé rej rmi̱ꞌ, ne̱ xa̱ꞌ síí chéé rej rmi̱ꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌen soꞌ me rej va̱j soꞌ maꞌ. 36Dan me se va̱j soj rej chuguu̱n yaꞌan, ne̱ cheꞌé dan cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj yaꞌan sa̱ꞌ á. Quisi̱j quiꞌya̱j soj da̱nj, ga̱a ne̱ gu̱un soj taꞌníí yaꞌan chuguu̱n, ne̱ si̱j xcaj cuentá gu̱un soj ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij yuvii̱ a.
Quisíj caꞌmii Jesús nana̱ nihánj, ga̱a ne̱ caꞌanj Jesús, ne̱ caxríj yuve̱ soꞌ man soꞌ rihaan nij soꞌ a.
Ne cuchuma̱n rá nij síí israelitá ni̱ꞌyaj nij soꞌ man Jesús maꞌ
37Nda̱ꞌ se uxrá quiꞌyaj Jesús suun sa̱ꞌ noco̱o niꞌya̱j nij yuvii̱, quiꞌyaj Yaꞌanj, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij yuvii̱ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soꞌ a̱ maꞌ. 38Ne̱ veé da̱nj quisíj ya̱ nu̱ꞌ snana̱ síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj ga̱a naá a. Dan me se cataj Isaías a:
Señor, do̱j yuvii̱ cuchumán rá cuno nana̱ caꞌmii núj,
ne̱ do̱j yuvii̱ xcaj cuentá se vaa nucua̱j ndoꞌo so̱ꞌ Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man núj ado̱nj,
da̱nj taj Isaías a.
39Cheꞌé dan ne caꞌve̱e cuchuma̱n rá nij soꞌ a̱ maꞌ. Nda̱a na̱nj uún ne cuchuma̱n rá nij soꞌ cheꞌé ꞌó nana̱ caꞌmii Isaías a:
40Naquiꞌyaj tuchri̱i Yaꞌanj rihaan nij soꞌ,
ne̱ naquiꞌyaj nichra̱j soꞌ nimán nij soꞌ,
ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvee queneꞌe̱n rihaan nij soꞌ do̱ꞌ,
se̱ caꞌvee xca̱j nimán nij soꞌ cuentá do̱ꞌ a̱ maꞌ.
Sese caꞌve̱e, ne̱ ca̱nica̱j rá nij soꞌ,
ne̱ ti̱nahuún ꞌu̱nj nimán nij soꞌ a.
Yoꞌ me nana̱ cataj Yaꞌanj ne̱ cachrón Isaías rihaan yanj ga̱a naá a.
41Da̱nj caꞌmii Isaías cheꞌé se a̱j queneꞌen soꞌ se vaa niꞌndaj ya̱ sa̱ꞌ veꞌé vaa Jesús, ne̱ cheꞌé dan caꞌmii soꞌ da̱nj cheꞌé Jesús a.
42Tza̱j ne̱ cuchumán rá queꞌe̱e̱ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá niꞌya̱j nij soꞌ man Jesús a. Tza̱j ne̱ ne cata̱j xnaꞌanj nij soꞌ se vaa cuchumán rá nij soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij síí fariseo, se vaa cuta̱ꞌ nij síí fariseo cacunꞌ xráá nij soꞌ, ga̱a ne̱ quiri̱i̱ yaníj nij síí fariseo man nij soꞌ rque veꞌ tucuꞌyón nij síí israelitá stucua̱nj Moisés a. 43Dan me se niha̱ꞌ rá nij soꞌ doj cuno̱ nij soꞌ caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ yuvii̱ cheꞌé nij soꞌ, ne̱ ne cara̱yaꞌa̱nj nij soꞌ se vaa veꞌé caꞌmi̱i̱ Yaꞌanj cheꞌé nij soꞌ a̱ maꞌ.
Caꞌmii Jesús cheꞌé cacunꞌ tumé síí naꞌvej rá cuno̱ snana̱ soꞌ a
44Ne̱ sca̱ꞌ ndoꞌo caꞌmii Jesús, cataj soꞌ a:
―Xa̱ꞌ síí amán rá niꞌya̱j manj, tza̱j ne̱ né ina̱nj ma̱ꞌanj me síí amán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man maꞌ. ꞌO̱ se amán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man síí caꞌnéé manj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. 45Ne̱ xa̱ꞌ síí acaj cuentá cheꞌej, tza̱j ne̱ soꞌ me síí acaj cuentá cheꞌé síí caꞌnéé manj rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. 46Xa̱ꞌ ma̱ꞌanj, tza̱j ne̱ chuguu̱n yaꞌan rihaan chumii̱ nihánj quiꞌyáj ga̱a caꞌnaj rihaan chumii̱ nihánj, cheꞌé rej se̱ quináj nij síí amán rá niꞌya̱j manj rej rmi̱ꞌ maan chugua̱nj.
47’Ne̱ caꞌve̱e se se̱ caꞌvej rá ꞌo̱ soꞌ cuno̱ soꞌ snana̱j nana̱ catúj xréé soꞌ, tza̱j ne̱ né ꞌu̱nj me síí cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se né cheꞌe̱ se cuta̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ xráá yuvii̱ me caꞌnáꞌ ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj maꞌ. Tana̱nj caꞌnáꞌ ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé rej ti̱nanii ꞌu̱nj man nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj rihaan sayuun ado̱nj. 48Dan me se síí tanáj xco̱ manj ne̱ naꞌvej rá cuno̱ snana̱j me se quita̱j cacunꞌ xráá soꞌ na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se cheꞌé se ne cuno̱ soꞌ nana̱ caꞌmij rihaan soꞌ roꞌ, cheꞌé dan quita̱j cacunꞌ xráá soꞌ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌa̱nj niꞌya̱ chumii̱ nihánj chugua̱nj. 49Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me se né ina̱nj nana̱ cavii raj me nana̱ caꞌmij maꞌ. ꞌO̱ se Réj síí caꞌnéé manj me síí caꞌneꞌ suun rihanj da̱j caꞌmi̱j na̱nj á. 50Ne̱ a̱j neꞌenj se vaa sese cuno̱ níꞌ suun caꞌneꞌ soꞌ rihaan níꞌ, ne̱ ca̱yáán níꞌ ga̱ soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Cheꞌé dan nana̱ aꞌmij me se maꞌa̱n nana̱ caꞌmii Réj rihanj me nij nana̱ aꞌmij ado̱nj ―taj Jesús a.
© Wycliffe Bible Translators, Inc. 2024 segunda versión electrónica