Lc 12

12
Yaljnac Jesús yuj chab'satil
1A 'a jun 'el, til wal smil-l eb' 'anma 'ix syam sb'a 'a Jesús. Caw witz'n x'aj eb', xlaj stec' eb' yoc. Ax Jesús, 'ix b'ab'l aln 'a eb' scuywum chi 'ixtic: Tzeyil wal e b'a 'a yich span ewin fariseo, atn 'a schab'satl ewinac. 2Yujto jantcn̈ej tas c'ub'b'il 'el ticnec, c'uxn 'oj checljoc 'eli. Yet' jantcn̈ej tas c'ultac yaji, c'uxn 'oj 'ajxoc 'ojcaxc 'eli. 3Yuj cha, jantcn̈ej tas xeyal 'a c'ultaquil, c'uxn 'oj yab' eb' 'anma smasnil. Yet' jantc tas xlaj e c'ultac alj 'a schicn eb' 'anma', c'uxn 'oj alxc 'el 'a scal eb' 'anma 'a caye.
Yowlal cojn 'a Dios tzon̈ xiwec
(Mt 10.28-31)
4Ax xo ex in wach'c'ojol, tzwal 'ayex, man̈ ex xiw 'a eb' tztac' smiln e niwnal tic, yujto a yic tzlajw ex smiln eb', may junc xo tas tztac' sb'on eb' 'ayex. 5Palta 'oj wal 'ayex, mach 'aj smoj tzex xiwi: Xiwn̈ec 'a Dios, atn jun 'oj lajwc ex smilni, 'ay pax spoder ex ya'n pax 'at 'a infierno. Atn wal jun chi 'aj smoj tzex xiwi.
6'Iltec e no cotc ch'ic, may yel'ch e no', own̈ eb' tzqui man 'a chab' centavo. Palta ax Dios, caw nab'il e no smasnil yu'uj. 7Ax xo tic, yel xo wal niwn eyel'ch 'a yib'n̈ nan̈loc e no'. An̈jtona xil e jolom, c'uxn b'isb'il yu'uj, yuj cha, caw man̈ ex xiwoc.
Eb' matz q'uixw yalni to yic Cristo eb'
(Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20)
8Tzwal 'ayex, tzann̈j mach matz q'uixw yaln 'a sat eb' 'anma', to wic eb', an xo 'Ochnc in 'Anmal tic, 'oj wal eb' wico'oc 'a sat eb' yángel Dios. 9Palta ax eb' tzaln 'a sat eb' 'anma', to man̈ wico'oc eb', an̈jtona 'in, ax waln 'a sat eb' yángel Dios, to man̈ wico'oc pax eb'.
10Tzann̈j mach tzaln maysch'olnil 'a in patc an 'Ochnc in 'Anmal tic, 'oj stac' yajx can lajwc smul eb' cha. Palta a mach tzb'uchwj 'a Yespíritu Dios, a jun smul eb' cha, toxn ma'oj 'ajxc can lajwoc.
11A yic 'oj eyijx 'at 'a jun tzo'n̈ capiya, mto 'oj eyijx 'at 'a yojltac ewin juez, mto ewin yajal, man̈ ex 'och 'il yuj tas 'oj eyutc e pacn 'a eb', man̈ e na yuj tas 'oj eyala'. 12Yujto a yic 'oj c'och stiempoal eyaln eyico', a Yespíritu Dios 'oj ch'oxnc 'ayex, tas wach' 'oj e yala', xchi Jesús 'a eb'.
Caw 'ay smay jun ricoal
13A 'a scal eb' 'anma cha, 'ay jun win 'ix aln 'a Jesús 'ixtic:
—Mamin, al 'a jun wu'tac tic to tzyac' nan̈loc in macl 'a jantc tas xcan yuj qui mam on̈, xchi win 'a 'a.
14—Ach winac, ¿tom 'ay mach 'ix 'a'n wopiso woch juezal 'ayex, yic tzex in b'onyaji? xchi 'a winac.
15Xlajw cha, xyaln 'ixtc 'a eb' 'anma cha:
—Caw tzeyil wal e b'a, sec may junc tas tze comn nib'j 'ochi. Man̈ yujoc to til wal tas 'ay 'ayn̈ec, tzaljc'ojlal que'c 'a yolyib'n̈q'uinl tic, xchi Jesús.
16Xlajwn̈ej cha, xyaln jun 'ab'x tic 'a eb': A 'a jun 'el, 'ay jun winc caw rico, til wal sat yawb'en x'el-l 'a sat slu'um. 17Yuj cha, snan win 'ixtic: ¿Tasm 'oj wutoc? Yujto man̈x 'a 'aj wach' 'oj in mol sat wawb'en tic, xchi winac. 18Xlajw cha, snan pax winac: 'A, 'ixtc 'oj wutoc. 'Oj in poj 'ejm jun tzo'n̈ sc'un̈ail sat wawb'en tic, ax in b'on pax jun tzo'n̈ xo caw niwc 'oj 'ajoc. Ata 'oj in mol smasnil sat wawb'en tic, yet' smasnil jun tzo'n̈ xo tas 'ay 'ayin. 19'Oj lajwc cha, ax waln 'ixtic: A ticnec, til wal tastc 'ix in molo, caw niwn yab'lilal 'oj 'ec' yu'uj. Yuj cha, tzta'n̈j wilj ticnec. Tzin wan̈ej, tzwu'n̈j tas tzin nib'ej. 'Oj wac' tzaljoc in c'ojol, 'oj in chioc, xchi winac. 20Palta xyaln Dios 'ixtc 'a winac: Ach tic, caw may jac a nab'en. A 'a jun 'ac'wl tic ax a chami. Ax jantcn̈ej tas cob' molb'il o'oj, ¿machm 'oj 'ica'anoc? xchi 'a winac. 21'Icha jun winc cha, 'ixta 'oj 'aj eb' wan smolb'tzan sricoal 'a mun yol yico', toto may pax tas wan smolb'tzan eb' 'a yic Dios, xchi Jesús 'a eb'.
A Dios tztan̈wj eb' yunnal
(Mt 6.25-34)
22Xlajw cha, xyaln Jesús 'a eb' scuywum 'ixtic: Tzwal 'ayex, man̈ ex 'och 'il yuj e tzatzil, yet' yuj tas 'oj e c'uxu'. Man̈ e na pax yuj e pichl tzeya'chi. 23A Dios x'a'n qui tzatzlec, ocxo tas tzqui c'uxec, ¿tom ma'oj yac'a'? A x'a'n qui niwnalec tic, ocxo qui pichlec, ¿tom ma'oj yac'a'? 24'Iltec no joj, may tas tzyawj no', may tas tzjach' no'. May sc'un̈a no', may yet'l 'aj tzmol no jac tas. Palta a Dios tz'a'n jantcn̈ej tas tzc'ux no'. Ax xo tic, yel xo niwn eyel'ch 'a yib'n̈ no 'a sat Dios. 25¿Tom 'ay junc ex tztac' e nitzn junc xo hora e q'uinal, yujto tzex 'och 'il? 26Toto matz tac' e b'on jun tzo'n̈ may yel'ch tic, ¿tas yuj tzex 'och 'il yuj jun tzo'n̈ xo tas?
27'Iltec tz'aj sq'uib' jun tzo'n̈ te nichte'. A jun tzo'n̈ cha, matz munlji, may tas tzch'alej. Palta tzwal 'ayex, a 'e'nc win rey Salomón, wach'xam man̈ jantcoc swach'l yilx yet' spichul, palta ma'ix tza'wni yilx 'icha jun tzo'n̈ nichte cha. 28A jun tzo'n̈ te cha, ton̈j 'ayc' ticnec, ax q'uic'an tz'a 'a yol jorna. Wach'xam 'ixta yec' te', palta a Dios tz'a'n swach'l yilx te'. Yuj cha, yel xo wal 'oj yac' e pichl ax tic, palta 'in jab' wal tzeya'ch e c'ojl 'a 'a. 29Yuj cha, caw man̈ ex 'och 'il. Man̈ e na yuj tas 'oj e c'uxu', yet' yuj tas 'oj eyuc'. 30Yujto a eb' man̈ 'ojtnacoc Dios, caw tzya'ch eb' snab'en sayn 'ec' jun tzo'n̈ cha. Palta a qui Mam Dios 'ojtnac, to 'ay tz'och jun tzo'n̈ chi cujec. 31Yuj cha, 'a'c eyip e wach' 'a'n 'och e b'a 'a yol sc'ab' Dios. Toto 'ixta', 'oj 'ajxoc pax smasnil jun tzo'n̈ tic 'ayex.
A tas tzmolb'tzax 'a satcha'an̈
(Mt 6.19-21)
32Ax tic, 'icha in calnelu, 'ixta 'ex, man̈ ex xiwoc. Jaywn̈n̈ej ex toni, palta a qui Mam Dios tzex 'i'n 'och 'a yol sc'ab', yujto 'ixta x'el 'a sc'ojol. 33Chon̈c can 'el jantcn̈ej tas 'ay 'ayex, ax stojl cha, tze siyj 'a eb' meb'a'. 'Ixta 'oj eyutc e b'on junc e mucuc may b'a'n̈ tz'ichmaxi. Ata 'oj molxoc jun 'icha e ricoal 'a satcha'an̈. A jun cha, may b'a'n̈ 'oj lajwoc. May junc 'elc'm tztac' sc'och yelc' ta'. An̈jtona', may pax no 'ij 'oj 'och 'a 'a. 34Yujto a 'aj tze molb'tzej e ricoal, ata tzeya'ch e nab'en.
Yowlal lista tzcutj qui b'a
35Caw lista tzeyutj e b'a 'icha junc mach 'aych spichul, 'aych pax scantil, tztan̈wni sjaw spatron̈. 36Q'uinloc 'ay jun tzo'n̈ moso wan stan̈wni sjapx spatron̈ 'a junc q'uin̈ nupnel, mto tzjapx 'a yatut. A yic tzjawi, tz'awj 'ochi, lista yaj eb' sjacn te n̈a chi 'a muc'uc. 'Icha tzyutj sb'a eb' moso tztan̈wni cha, 'ixta tzeyutj e b'a jun xo. 37A wal eb' moso chi pitzan yic tzjaw spatron̈ cha, caw wach' yic eb'. Wal yel tzwal 'ayex, caw a win patron̈ chi 'oj 'a'n 'ejm wocn eb' smoso chi wa'oc, ax ya'n servil win eb'. 38Toxn̈ej chim'ac'wal, mto jab'xoj sacb'i ax sjaw winac, toto pitzn eb' smoso cha, ax sjaw winac, caw wach' yic eb'. 39Nachj cab' 'el junx 'ab'x tic eyu'uj: Q'uinloc 'ay junc 'elc'um, tz'och 'elc'l 'a yatut junc winac. Q'uinloc yojc win 'ajn̈a cha janc' hora tzc'och win 'elc'm cha. Toto 'ixta', tzmaclj win yila', matz chaj 'och win 'a yol yatut cha. 40Yuj cha, 'ixta 'ex cab' paxi. Lista tzeyutj e b'a e maclni. Yujto a yic tze na'a, to mantzac in jawi, lemb'il ata 'oj in jaw an 'Ochnc in 'Anmal tic, xchi Jesús 'a eb' scuywum cha.
Eb' moso yiclum yet' eb' man̈ yiclumoc
(Mt 24.45-51)
41Yuj cha, 'ix sc'anb'n Pedro 'ixtc 'a 'a:
—Mamin, ¿an̈j am 'ayn̈ xal jun 'ab'x tic on̈, mto yet' 'a eb' 'anma smasnil? xchi.
42Yuj cha, xyaln pax Cajlil 'a eb' 'ixtic: Q'uinloc 'ay junc patron̈ ticnec. A junc smoso yiclum, 'ay pax sjelnal, a 'oj ya'ch yopiso smayltomaoc, sec a 'oj 'ilnc eb' smoso chi smasnil, ax ya'n wa eb' 'a junjn 'ejem. 43Toto tzmunlj jun moso chi 'icha tznib'j spatron̈ cha, caw wach' yico', yic 'oj jawc winac. 44Wal yel tzwal 'ayex, 'oj ya'ch win jun smoso chi syajlilc jantcn̈ej tas 'ay 'a winac. 45Palta q'uinloc tzna jun moso cha, to mant 'oj jawc spatron̈ cha. Yuj cha, tzyamn 'och sma'n eb' yit mosoal, yet' eb' yit munljumal cha. Ton̈j tzya'ch snab'en swa'i, tz'och pax 'u'm 'an̈il. 46A jun c'u 'aj tzna jun moso cha, to matz jaw spatron̈ cha, palta ata tzjaw tza'n̈joc winac. Toxn man̈ yojcoc, toto a 'a jun rato chi tzjaw win patron̈ cha. Ax win 'oj 'a'nc 'och wal junc yailal 'a yib'n̈ jun smoso cha, ax ya'n can 'at win 'a 'aj 'ayc' jun tzo'n̈ eb' ma'ix ya'ch xon sc'ojl 'a Dios.
47Q'uinloc 'ay junc moso 'ojtnac, tas tznib'j spatron̈ tzb'o'o, palta man̈ listaoc tzyutj sb'a. Matz yiclj tas tzyal spatron̈ cha. A jun cha, caw niwn yailal 'oj 'ajxc 'och 'a yib'an̈. 48Palta q'uinloc 'ay junc xo moso man̈ 'ojtnacoc, tzb'on pax jun tzo'n̈ tas smoj tz'ajx 'och syailal yu'uj. A jun cha, janc'n̈ej yailal 'oj 'ajxc 'och 'a yib'an̈. A eb' niwn tas 'ac'b'il 'a 'a, niwn tas 'oj c'anb'xoc 'a eb'. Yet' eb' niwn tas 'ac'b'il 'ab'enal 'a 'a, yowlal niwn pax tas 'oj c'anb'xoc 'a eb'.
Yuj Jesús 'ay eb' 'oj yac' owl sb'a
(Mt 10.34-36)
49An tic in jaw wul wa'ch jun 'icha c'ac' 'a yolyib'n̈q'uinl tic; comnoc wal tox xn̈ilchj jun chi ticnec. 50'Ay wal jun niwn yailal 'oj jawc 'a wib'an̈, 'icha to 'oj wajx bautisar yu'uj. Caw 'aych jun in niwn cusc'ojlal ticnec, masnto 'oj 'el'choc jun cha. 51¿Tom tze na'a, to in jaw wul wac' junc'ojlal 'a eb' 'anma 'a yolyib'n̈q'uinl tic? Tzwal 'ayex ma'ay. Palta yuj yoch pojjb'ail in jawi. 52Q'uinloc 'ay own̈oc mach 'a junc n̈a. A 'oxwan̈, 'oj 'och 'ajc'ojlal 'a chawan̈. Ax eb' chawn̈ cha, 'oj 'och pax eb' 'ajc'ojlal 'a eb' oxwn̈ cha. 'Ixta wal 'oj 'aj eb' 'anma 'a jun tiempoal 'oj jawc cha. 53'Ay eb' mamb'il, 'oj 'och 'ajc'ojlal 'a yunnal. 'Ay pax eb' 'unnab'il 'oj 'och 'ajc'ojlal 'a smam. An̈jtona', 'ay eb' nunb'il 'oj 'och 'ajc'ojlal 'a yune'. 'Ixta pax eb' 'uneab'il, 'oj 'och eb' 'ajc'ojlal 'a snun cha. 'Ay pax eb' 'ix tzya'ch yalib', 'oj 'och eb' 'ix 'ajc'ojlal 'a yalb' cha. An̈jtona eb' 'ix 'alb'al cha, 'oj 'och eb' 'ix 'ajc'ojlal 'a yalb' cha, xchi Jesús 'a eb'.
Jun tzo'n̈ jelnal
(Mt 16.1-4; Mr 8.11-13)
54'Ix yaln Jesús jun tzo'n̈ xo tic 'ixtc 'a eb' 'anma cha: A yic tzeyilni, tzcot 'asn 'a 'aj tz'em c'u, yajn̈ej tzeyalni to 'oj yac' n̈ab'. 'Ixtn ton ta tz'aji. 55An̈jtona', a yic tzcot 'ic' 'a stojlal sur, tzeyaln paxi, to 'oj yac' c'ac'. 'Ixtn ton ta tz'aji. 56Palta ax tic, caw chab'sat ex. Jeln ex ton e nan 'eli, tas 'oj jawc yuj jun tzo'n̈ chi tzeyil 'a satcha'an̈, yet' 'a sat lum tic. Palta ¿tas yuj matz nachj 'el eyu'uj, tas wal yel'ch jun tiempoal tic?
Mun tzqui b'ocyaj qui b'a
(Mt 5.25-26)
57¿Tas yuj man̈ munoc tze b'eyc'ojlej wal tas tojl 'a sat Dios? 58Q'uinloc 'ay junc mach tzex yi'n 'at 'a win juez. Yic wan e 'at yet' a yol b'e, caw tzeya'lj eyaln e b'a 'a 'a, sec toq'ue ma'oj e c'och 'a yojltac win juez yu'uj. Toto matz e b'oyaj e b'a, toto 'ixta', a win juez chi 'oj eya'n 'och 'a yol sc'ab' eb' policía, ax eb' 'oj eya'n 'och 'a preso. 59Tzwal 'ayex, ma'oj eyel 'a libre, masnto tz'acn 'oj eyac' e multa chi smasnil, xchi 'a eb'.

Айни замон обунашуда:

Lc 12: CSS

Лаҳзаҳои махсус

Паҳн кунед

Нусха

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in