Mufananidzo weYouVersion
Mucherechedzo Wekutsvaka

Lûk 4

4
Satàn tà̧à̧te a Yesò
(Mat 4:1-11; Mk 1:12-13)
1Fo Kèfə li ndù̧u̧ ane Yesò mbɨ̀Ꞌɨ̀ tàa nkua a èdzî Jodàn la. Fo mbɔŋ nɨ atò ngà àbâ àlaꞋ àyuube 2Satàn tà̧à̧te atò ane èli èghem yekwì. Tà li tà kà jɨ àghɨ ane èli mbɔŋ, a me lìa ndzìtsə te baãaã atò.
3Satàn shu abua tò nê, “À wu Waã Mbɔ̧ɔ̧mà, à ghɨ̀ èti làa e gheblè ntsìꞋi èghɨjɨ.”
4Yesò tsɔꞋ nê, “Àkata Mbɔ̧ɔ̧mà a laꞋnê, ‘Wɔ̀bȩ̂ nàà kà pem nkàà wuê èghɨjɨ bùà bùà.’ ”
5Satàn nɨ a Yesò nkɔꞋ ngà a ègwet, tà wu me gwèlè èghɨ li, Satàn nyɨ̀Ꞌte atò èlaꞋ ègème sitsǎꞋ, 6mbɔ̂ shu abua tò nê, “Eyaa wu èghɨ bɔ̧ bɔ ŋa la. Mâ bɔ mètàŋ ndɨ betsiꞋa e ŋa bùà nè ènɨ̧ wɔb abua wòt màa nkɔ̀ŋkà la. 7À ŋɔ̀Ꞌne a si a mbì laã, ko èghɨ mbɔŋ ègème aa tsiꞋi bê.”
8Yesò bɨ̀ɨ̀lè nê, “Àkata Mbɔ̧ɔ̧mà a laꞋnê, ‘À bɔ ndɨ àa me wùꞋte wua Tǎt wè Mbɔ̧ɔ̧mà, mè ndzəa wuê atò la’.”
9Satàn nɨ atò ngà a Jèlusalèm, ntsìa atò a ègwet ntsɔ̀Ꞌ lob nɨ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà mbɔ̂ shu abua tò nê, “À wu Waã Mbɔ̧ɔ̧mà, à lɔ̀Ꞌɔ a si ŋaà nkȩ ntem a si.” 10Mè nê,
“Àkata Mbɔ̧ɔ̧mà a laꞋnê,
‘Taa tsàà bɔntu̧ bi bɔɔ baabe awê,
eŋeꞋe awê.
11Bɔɔ eŋeꞋe awê a èbu bɔb,
mbɨ̀Ꞌɨ̀ à wù̧ àka yè ane èti.’ ”
12Tà làꞋ ale Yesò bɨ̀ɨ̀lè nê, “Àkata Mbɔ̧ɔ̧mà a mê shu nê, ‘Kâ ntà̧à̧te a Tǎt wè Mbɔ̧ɔ̧mà’.”
13Satàn kɨ̀ke a Yesò ane balu̧ bàgème tè tà paa, tà sa atò ngà me chɨ̀Ꞌɨ àfɨ̀Ꞌ àko tsa.
Yesò bùꞋ àfàꞋ àzi a Galìlî
(Mat 4:12-17; Mk 1:14-15)
14Yesò wènè a Galìlî ane mètàŋ Fo Mbɔ̧ɔ̧mà. Àndǎ mènəè tò a li ngà àdzìꞋ àgème a èpfəè àlaꞋ a mbɔŋ. 15Yesò nyɨ̀Ꞌte èngǎ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà à èbem lob Mbɔ̧ɔ̧mà yɔb. Bòt bàgème e me wùꞋte atò.
Bɔ tu̧u̧ èngǎ̧ Yesò a Nazàlet
(Mat 13:53-58; Mk 6:1-6)
16Yesò li ngà a Nazàlet, àdzìꞋa tà li ntsə la. Àliapfəèa yɔb a kɨꞋɨ̀ tà gha a èbem lob Mbɔ̧ɔ̧mà yɔb mbɨ̀Ꞌɨ̀ tàa ndzìà ngɨ̀à la, ndɔ̀Ꞌ a si etɔ èngǎ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà, 17bɔ ŋa atò àkata Àsayà ndàꞋàtɔŋ Mbɔ̧ɔ̧mà. Tà ghàꞋa ndze àdziꞋa bɔ shɨŋ nê,
18“Fo Tǎt wa Mbɔ̧ɔ̧mà wu ane yaã,
nkàà nê tà yɔꞋɔ am nê
e nga ntsɔ̀tè Ntu̧ Ntsɔ̧̀ abua bòt mbuŋ.
Tà tu̧u̧ am nê,
è ntsɔ̀ta nê bòt mènəè è kuule awɔb la,
è dzəa,
mè ngɨ̀ bòt àghɨ àleme è me ye èdziꞋ.
Tà tu̧u̧ am nê, è ntsì bòt ngoꞋ a èbem ngoꞋtsə,
19mè tsɔ̀tè nê,
àfɨꞋa Mbɔ̧ɔ̧mà naa ku tèsȩte bòt bi la a kuêꞋ.”
20Yesò pàa, mbɔ̀te àkatè yu mvəèəè abua wɔ̀fàꞋ wu, mbɔ̂ ntsèke a si. Bòt bàgème a lob və bɔ tsitè àghɨ ayɔb ane tò. 21Tà bùꞋ me shu abua yɔb nê, “Èngà̧ waa àdziꞋa àkatè yaa la e te laane, mbɨ̀Ꞌɨ̀ bɨ zə la.”
22Mèngǎ̧ Yesò è nyi awɔb. A mè ntaꞋa tsè àwɔb ane mèngǎ̧ ntsɔ̧̀ mu è dzəè a ètsəê tò la, bɔ me shu nê, “Tè eyaa ntsè waã Jòsêb?”
23Tà shu abua yɔb nê, “Bɨ bele lâ teme èngà̧ waa abua am nê, ‘Ngàŋ, bə awê àwɔ̀ mbɔŋ; Àghɨa baa zə nê a li ngɨ̀ a Kàpenàwuêm la, ghɨa àpfəè yɨ̧ ŋaa mɨ̧̂.’ ”
24Tà me shu nê, “Ane nkûŋ, tsiꞋ è shu awɨ̧ nê bɔɔ kà kùkte ndàꞋàtɔŋ Mbɔ̧ɔ̧mà àlaꞋ atò. 25-26Bɨ̀ yute èngǎ̧ am, è li ngu àfɨꞋa Èlȩjà, ndàꞋàtɔŋ nyaꞋ Mbɔ̧ɔ̧mà, mbɨ̀ŋ tsèke kà lu àlaꞋ a Izəèlȩê ane èngùꞋebȩ yetat nè àtěm, ndaŋe èchɨɨ è nyi àlaꞋ və àgème. AfɨꞋa mbɔŋ bènempfə è taꞋa wu abàꞋ və. Ka tsiꞋ è shu awɨ̧ ane nkûŋ nê, Mbɔ̧ɔ̧mà li ntù̧u̧ Èlȩjà nê tà gha ntɨ̀ŋe wuê wòt wemɔ̀Ꞌ, kà wu wòt Izəèlȩê. Nempfə mbɔŋ li ngu wòt Zalefàt a èbem èpfəè àlaꞋ Sidɔ̀n. 27È li mè ngu àfɨꞋa Èlishà ndàꞋàtɔŋ nyaꞋ Mbɔ̧ɔ̧mà, bòt àghɔ̧atsɔꞋɔ e taꞋa wu a Izəèlȩê, ka ndàꞋ wòt tà li mbə atò la li ngu Nèmàn, wòt Silìà.”
28Bòt bu a lob Mbɔ̧ɔ̧mà la, e li ntaꞋa tsoo ane Yesò àfɨꞋa bɔ zə mèngà̧ mu è dzəê a ètsəê tò la. 29Bɔ ghɨ̀ ale, nkȩ̀te a si èsəèŋnè atò nɨŋ ndzəè a èbem àpfəè, nkɔꞋ nga a ègwet èku̧u̧nè lu àpfəè ayɔb a wu adù̧ və la. Bɔɔ nga ale ngua nga emàꞋa atò a èten nkòòlà. 30Ka Yesò bê ngèble avi, sǎ̧ a kètsìà wɔb ntsè me ghà avi.
Yesò bəâ wòt kǒ fo kàbɔ̀ŋ nàa ane tò la
(Mk 1:21-28)
31Yesò chu ngà a Kàpenàwuêm, àpfəèà nɨ̧ a Galìlî, me nyɨꞋte awɔb èngǎ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà ane àliapfəèa Bèjuê. 32Mèngǎ̧ tà nyɨ̀Ꞌta la li ntaꞋa tsè àwɔb nkàà nê tà li ngua nyɨ̀Ꞌta wɔb mbɨ̀Ꞌɨ̀ wòt tà bɔ àtɔŋ ane ànəa mbɔŋ la.
33Wòt kǒ wu a lob Mbɔ̧ɔ̧mà, fo kàbɔ̀ŋ nàa ane tò la, tà ŋȩ ane àtɔŋ nɨ̧ nê, 34“Eeeè! Yesò wòt Nazàlet, à kɨa ghà ane yaa? À kɨꞋɨ̀ àdzìꞋ yaa eliime awa à? Mâ ko wòt a wu wùà la. À wu ngule wantu̧ Mbɔ̧ɔ̧mà.”
35Yesò shu abua fo kàbɔ̀ŋ yu nê, “Kabte ètsəê wê! Sǎ a mbê waa!” Fo kàbɔ̀ŋ yu ŋeꞋe atò ndebe a si a mbì lɔb, mbɔ̂ sa atò ka e kà zi àlɔꞋ ane tò.
36Ànəê yaa à taꞋa tsè bòt bu, bɔ me làꞋa a kètsìà wɔb shua nê, “Eyaa wu kà èwuu mèngà̧ à? Mbê waà lâ mbɔ̀ àtɔŋ nè mètàŋ. Tàa ngɨ̀ tà shu ànəê abua fote kàbɔ̀ŋ, te bê sà wòt.” 37Mènəè Yesò ghà a èdzìꞋ àgème àbâ àlaꞋ mbɔŋ.
Yesò bəâ bòt nyaŋ
(Mat 8:14-17; Mk 1:29-34)
38Yesò sà lob Mbɔ̧ɔ̧mà yu ngà a lob Simùn. Me kɨꞋɨ nyɨ̌ vi Simùn, wua ngò̧ò̧nà sɔ̧̀ɔ̧̀nà kèkweelè. Bɔ shu ànəa àghɔ̧ ngaa abua Yesò. 39Tà tɨ̧ɨ̧ a ngèt àvi wu ŋȩa sɔ̧̀ɔ̧̀nà wu, è sà atò. Tà bê nkȩ a si ndɔ̀Ꞌ me taŋke awɔb.
40Nyèm me fene, bòt bàgème bɔ bɔ bèshu̧ bɔ̀ɔ ngò̧ò̧nà èghɔ̧ nèmbuꞋ la, bɔ nɨ awɔb nkɨ̀Ꞌɨ̂ abua Yesò. Yesò nɔ̀ŋè àbu azi àtsə wòt ègème tà pem. 41Fote kàbɔ̀ŋ te sà bòt nyaŋ mɨ̧̂, me ŋȩa shua nê, “À wu Waã Mbɔ̧ɔ̧mà.” Yesò ŋȩ àwɔb, tà kà bɨ̧ɨ̧nè nê tè laꞋa, nkàà nê te ko nê, tà wu Fɔ̧̀ wu Mbɔ̧ɔ̧mà li ndzɔꞋ etsàà a sitsǎꞋ la.
Yesò tsɔ̀tè Ntu̧ Ntsɔ̧̀ a èbem lobte Mbɔ̧ɔ̧mà
(Mk 1:35-39)
42ÈtsəꞋ è tsi, Yesò dzəè a èbem àpfəè ngà adzìꞋa ndziꞋne. Bɔbȩ e me kɨ atò. AfɨꞋa bɔ ye atò la, bɔ me kɨ ekele atò nê tà ka sà àwɔb. 43Tà shu abua yɔb nê, “Mâ bɔ̂ ndɨ màa tsɔ̀te Ntu̧ Ntsɔ̧̀ kèfɔ̧̀ Mbɔ̧ɔ̧mà yaa a èpfəè ko mɨ̧̂ la, nkàà nê eyaa wu àghɨa Mbɔ̧ɔ̧mà li ntsàà am nê è nkɨꞋɨ ngɨ̀ la.” 44Ale, tà me nyɨꞋte èngǎ̧ Mbɔ̧ɔ̧mà a èbem lobte Mbɔ̧ɔ̧mà Bèjuê a Jùdià.

Zvasarudzwa nguva ino

Lûk 4: mnf

Sarudza vhesi

Pakurirana nevamwe

Sarudza zvinyorwa izvi

None

Unoda kuti zviratidziro zvako zvichengetedzwe pamidziyo yako yose? Nyoresa kana kuti pinda