Rozhovory s BohomUkážka

Niekedy je ďalším krokom v modlitbe nechať veci tak. Oltár duše je špecifický časom a miestom, kde ponechávame alebo odovzdávame svoju vôľu Bohu a výsledok necháme na Ňom. V takých chvíľach položíme pred Neho najdrahšie časti toho, kým sme; aj tých, ktorých milujeme, a ustúpime — nevediac, čo sa bude ďalej diať. Tento osamelý, prerušený moment sa môže javiť nebezpečne riskantný.

Nechať veci tak je vzťahovou modlitbou zameranou na láskavý vzťah s Ježišom. Keďže vie, že uvoľnenie našej vôle kvôli sebe a tým, ktorých milujeme, môže byť naplnené bolesťou — to vie z osobnej skúsenosti — Ježiš nás uprostred toho podporuje. Pri prenechaní Duch dodáva príval milosti a Jeho prítomnosť sa stáva požehnaním. Chváľ Jeho meno! Keď sme veci pustili, slobodne sme padli do náručia Lásky.

Zastav sa so mnou a pripomeň si biblických, historických a súčasných hrdinov, ktorí najviac ovplyvnili naše životy. Jednou z významných spoločných rysov tých, ktorých obdivujeme, je ich oltárna skúsenosť. V tomto okamihu sa ich predurčená vôľa postaví proti Božiemu vyššiemu účelu pre ich život a oni sa Mu rozhodnú podrobiť — aj keď to znamená obeť alebo utrpenie. Utrpenie ich rezignácie je nevyhnutne ich najlepším momentom a udalosti, ktoré nasledujú, prinášajú trvalý účinok. Rovnakým spôsobom, keď sa vzdáme nášho vopred pripraveného smerovania a prijmeme Božiu vôľu a volanie, pripojíme sa k veľkému epickému príbehu, Kráľovskému dobrodružstvu, ktoré nás prenesie za hranice našich schopností a predstáv.

Ale čo sa stane, keď uvidíme hodnotu modlitby odovzdania sa, ale ešte stále sa ju bojíme modliť? Ďalšou najlepšou modlitbou je „Pane, som pripravený byť ochotný.“ Táto "sejná pôda" sa uvoľní Jeho sile, aby v nás mohol začať konať. „[Nie vo svojej vlastnej sile] veď Boh pôsobí vo vás [vytvára vo vás energiu, silu a túžbu], že chcete i konáte, čo sa jemu páči“ (Fil. 2,13; SEB). Môžeme dôverovať Bohu v každej fáze odovzdania sa. Nič pre Neho nie je príliš ťažké a všetko, čo je nám drahé, je u Neho v bezpečí.