Chlieb náš každodenný: 15-dňové vydanieUkážka

Padáme na kolená

Starí Gréci a Rimania odmietali kľačať počas svojho uctievania. Hovorili, že kľačanie nie je hodné slobodného človeka, je neprípustné pre grécku kultúru a vhodné je len pre barbarov. Učenci Plutarchos a Teofrastos pokladali pokľaknutie za prejav povery. Aristoteles ho nazval barbarskou formou správania. Takáto viera však nikdy nepatrila Božiemu ľudu.

V Žalme 95,6 autor uvádza, že kľačaním vyjadruje hlbokú úctu Bohu. V tomto jednom verši použil tri rôzne hebrejské slová, aby vyjadril, aký by mal byť postoj a postavenie uctievateľa.

Po prvé, používal slovo uctievanie, čo znamená padnúť na tvár, a to vyjadruje úctu Pánovi, s pridruženým významom vernosti voči Nemu. Druhé slovo, ktoré použil, bola poklona. To znamená klesnúť na kolená, dávať Pánovi rešpekt a uctievanie. Žalmista potom použil slovo kľačať, čo znamená vzdať na kolenách chválu Bohu.

Podľa žalmistu je kľačanie v Božej prítomnosti znamením úcty, nie barbarským spôsobom správania sa. Dôležitou vecou však nie je len náš fyzický postoj, ale pokorný postoj srdca. -Marvin Williams

Všemohúci, slávny, neporovnateľný Bože,
bývajúci vo večnosti,
skláňam sa pred Tebou a chválim Ťa,
v úžase, že môžeš žiť vo mne Ty. -Sper

Náš postoj k uctievaniu je oveľa dôležitejší ako postoj pri našom uctievaní.