Všetko ako novéUkážka

Keď Pavol hovoril, ako Kristovo utrpenie preniká do našich životov, mohol mať na mysli viacero prelínajúcich sa myšlienok: 1. Utrpenie kvôli Kristovi. 2. Utrpenie určené pre nás Kristom. 3. Utrpenie v súvislosti s Kristom. 4. Utrpenie, aké znášal Kristus.[1] Čo ja považujem pre nás veriacich za dôležité, je, že budeme trpieť určitým spôsobom, ktorý je odlišný od nášho spojenia s Kristom. Mnoho kresťanov trpí krutým prenasledovaním po celom svete, zatiaľčo iní pre svoju vieru trpia v menšej, ale stále bolestivej miere. Pavol pochopil, že v čase utrpenia existuje určitá spolupatričnosť s Ježišom, pretože nik nepozná utrpenie lepšie, ako On.

Ešte som nestretol osobu, ktorá by sa vyžívala v utrpení, avšak stretol som mnohých, ktorí uprostred svojho utrpenia našli intimitu s Ježišom. Sú určité súčasti Ježiša, ktoré nemožno spoznať na ceste ľahkosti, a ak si už raz zakúsil túto blízkosť s Ním, nikdy by sme ju nevymenili za hladký priebeh. Okrem skúsenosti jedinečného spoločenstva s Ježišom (Filipanom 3,10) Pavol odhaľuje ďalší dôvod, prečo utrpenie prináša požehnanie. 

Kedykoľvek Kristovo utrpenie preniká do nášho života, vyteká z nás Božia útecha (2. Kor. 1,5). To je úžasné! 

Jedno z najkrajších vyhlásení v celom Písme môžme nájsť vo verši 4, "On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás" (SSV). Keď prechádzame ťažkosťami, je často zložité vidieť čokoľvek mimo našej bolesti. V našom trápení však nachádzame úžasný zmysel, ak pochopíme, že naša skúsenosť poslúži ako jedinečná útecha iným, ktorí prechádzajú podobnými skúškami.

Kristovo utrpenie a Jeho útecha idú v našich životoch ruka v ruke. Ako kresťania nikdy nemusíme trpieť bez Kristovej útechy a verím, že existuje útecha, ktorú nemožno spoznať bez Jeho utrpenia. Ak sa práve umáraš v skúške, možno ďaleko presahujúcej tvoju schopnosť zniesť ju, čerpaj z Božej útechy, ktorá do tvojho života priteká priamo cez osobu Ježiša. Sľubuje ju v rovnakej miere k tvojej bolesti. Ak ťa stretne Božia útecha, budeš nedočkavý obväzovať rany iného človeka, ktorý prechádza podobnou bolesťou, pretože Božia útecha je prirodzene prekypujúca. Budeš jej mať na rozdávanie viac, než dosť. 

  
[1] David E. Garland, Nový Americký Komentár, Zväzok 29, 2. Korinťanom (Nashville: Broadman & Holman Publishers, 1999) sprístupnené 7. augusta 2017 prostredníctvom mywsb.com.