Kráčať vo víťazstveUkážka

Malá armáda, veľké víťazstvo

Ako Jozua a Izraeliti pokračovali v dobýjaní zeme, ich sláva rástla. Všetci králi sa ich báli, keď počuli, ako vyhrávajú bitku za bitkou. Vyzerali ako nezastaviteľná sila.

Kapitola 12 hovorí o veľkom zjednotení kráľov a armád, čo spojili svoje sily v snahe poraziť Izraelitov. Vo verši 4 čítame, že to bol obrovský dav ľudí. Ich počet bol taký nesmierny, že vyzerali ako piesok na brehu mora. Boli zastrašujúci! Boh znovu prehovoril k Jozuovi: „Neboj sa, vydám ti ich.” Nezáleží na tom, aká mocná a početná je nepriateľská armáda, víťazstvo je naše, keď Boh bojuje za nás.

V 2. knihe Kráľov čítame príbeh o sluhovi proroka Elizea. Bál sa armády, ktorú mal pred sebou, pretože hľadel na množstvo koní a vozov, nevidel však nebeskú armádu za sebou, ktorá bola pripravená bojovať za neho.

Niekedy upriamime naše oči na nepriateľa namiesto toho, aby sme sa zamerali na nášho Boha. Elizeus bol schopný vidieť neviditeľnú duchovnú ochranu od Boha a modlil sa, aby Boh otvoril oči aj jeho sluhovi. Boh nezmenil situáciu. Nepriateľ bol stále za dverami - ale zmenil ich perspektívu. Jozuova armáda bola menšia v počte, ale silnejšia v moci, pretože Boh celého vesmíru ich ochraňoval.

Pane, otvor moje oči, aby som mohla vidieť pomoc, ktorá od Teba prichádza. V Ježišovom mene, amen.