Povolaní tvoriťUkážka

J.R.R. Tolkien

Aj keď sme sa rozhodli vnímať svoju prácu ako obetavú odpoveď na volanie nášho Povolávateľa, stále žijeme vo svete, ktorý neustále bojuje proti nášmu rozhodnutiu. Ak chceme účinne tvoriť na Božiu slávu a pre dobro druhých, a nie primárne pre vlastnú slávu a bohatstvo, musíme, slovami apoštola Pavla, „nepripodobňovať sa tomuto svetu, ale premeniť sa obnovou [našej mysle]“. Ako to však prakticky urobiť? Ako nám ukazuje J. R. R. Tolkien, spoločenstvo kresťanských tvorcov je nevyhnutnou súčasťou.

Každý fanúšik Tolkiena vie, že autor mal záľubu v stromoch. Jedného rána sa Tolkien zobudil a zistil, že sused z nevysvetliteľných príčin vyrúbal jeho milovaný strom, ktorý stál hneď vedľa jeho domu. Tolkiena to zarmútilo, pretože osud, ktorý strom zažil, pre neho predstavoval to, čoho sa Tolkien obával pri svojom „vnútornom strome“, Pánovi prsteňov. Tolkien strávil desaťročia prácou na diele, o ktorom dúfal, že bude vrcholným dielom jeho kariéry, ale keďže v Európe vrcholila druhá svetová vojna, Tolkienov postup na projekte sa značne spomalil. Keď sa zdalo, že invázia do Británie je na spadnutie, Tolkien si začal zúfať, že podobne ako strom, aj jeho život môže byť náhle vyťatý a s ním aj jeho celoživotné dielo.

Našťastie sa Tolkien obklopil spoločenstvom ďalších kresťanov, ktorí mu pomáhali obnoviť myseľ a zachovať si večnú perspektívu. Túto skupinu priateľov, známu ako „Inklingovia“, tvorili muži, ktorí zdieľali Tolkienovu lásku k Pánovi a literatúre, medzi nimi najmä C. S. Lewis. Dve desaťročia sa táto skupina s rôznou pravidelnosťou stretávala v oxfordskej krčme s názvom The Eagle and Child (ktorú môžeš navštíviť aj dnes). Vieme, že na jednom z týchto stretnutí Tolkien spomenul vyťatý strom a svoje obavy, že Pána prsteňov by mohol postihnúť rovnaký osud.

Práve Inklingovia povzbudzovali Tolkiena, aby vytrval vo svojej práci, a zároveň mu pripomínali, že aj keď jeho magnum opus nebol nikdy dokončený, jednoduchý akt vernosti Božiemu povolaniu tvoriť má večný význam. Zvyšok príbehu všetci poznáme: Tolkien pokračoval v tejto večnej perspektíve a Pán prsteňov sa stal jedným z najpredávanejších románov všetkých čias.

Bez pravidelného spoločenstva s inými veriacimi, ktoré by osviežilo ich večné perspektívy, by Tolkien možno nikdy nedokončil Pána prsteňov a Lewis by možno nikdy nedokončil Letopisy Narnie. Keď tvoríme v tomto svete, je potrebné pravidelné spoločenstvo s našimi bratmi a sestrami v Kristovi, aby sme si obnovili myseľ a neustále „nehľadeli na viditeľné, ale na neviditeľné“ (2. Korinťanom 4,18).