Radosť na cestu: Nájsť nádej uprostred skúškyUkážka

Takmer vždy, keď cestujem, narazím na nejaké obchádzky a výtlky na ceste. Lety meškajú, autá z požičovne nie sú pripravené, počasie spôsobuje komplikácie, výstavba spomaľuje dopravu, na každom semafore svieti červená... zoznam je dlhý. Môžem pociťovať úzkosť, frustráciu alebo únavu, ale zákonite to prekonám a nedovolím, aby mi tieto prekážky zabránili ísť tam, kam potrebujem.

Naša cesta s našimi milovanými je rovnaká. Hoci nemôžeme určiť, aké obchádzky nás môžu čakať, MÔŽEME sa rozhodnúť, ako budeme reagovať.

Nemáme žiadnu kontrolu nad cestou nášho blízkeho, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme, bez ohľadu na to, koľko výskumov robíme, bez ohľadu na to, koľkokrát ho prosíme, bez ohľadu na to, koľko rehabilitačných zariadení obvoláme. Ich cesta je ich vlastná.

Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Snažila som sa mať kontrolu nad manželovou cestou, ale to ma len viac a viac hnevalo a rozčuľovalo. Prosila som, žiadala, vyhrážala sa, kričala, mlčala... čokoľvek ti napadne, skúsila som to. Ale nakoniec som to chcela viac ako môj manžel, čo ma viedlo na cestu odporu, hnevu, úzkosti, strachu, zatrpknutosti, frustrácie a beznádeje.

Chcela som len späť svoju rodinu. Chcela som späť svojho manžela. Chcela som pokoj. Chcela som dúfať.

Chcela som radosť.

Ale naučila som sa, že jediná cesta, ktorú mám pod kontrolou, je moja vlastná. A som hodná nájsť pokoj, nádej a radosť bez ohľadu na to, ako vyzerá cesta niekoho iného - vrátane cesty môjho manžela. Môžem sa rozhodnúť postarať sa o seba. Môžem sa rozhodnúť, že zostanem na svojej dráhe zotavenia.

Musím tiež pamätať na to, že Boh je so mnou počas každej obchádzky a prekážky na ceste. On už pozná tieto obchádzky, ktorým čelím. Musím si uvedomiť, že sú súčasťou Jeho plánu, súčasťou väčšieho obrazu a súčasťou Jeho zámeru.

Môžem sa rozhodnúť dôverovať Bohu a dôverovať radosti.