Pôstne obdobieUkážka

Všetko, čo mala

Čítanie: Príslovia 3,27; 28,27; Marek 12,41-44

SOAP: Marek 12,43-44

Súčasťou zákona, ktorý Boh dal Izraelitom, boli aj ustanovenia ohľadom dávania. Každá rodina mala dať každý rok desatinu svojho majetku na chrám. Táto obeta bola aktom uctievania, a zároveň aktom zaopatrenia. Leviti boli oddelení od ostatných kmeňov, aby sa starali o svätostánok a neskôr o chrám, a aby viedli národ pri uctievaní Boha. Oni do vlastníctva žiadnu zem nedostali. Zvyšné kmene sa mali postarať o Levitov dávaním.

Boh ustanovil v Izraeli štandard dávania, aby zabezpečil všetkých núdznych. Týkalo sa to viacerých skupín obyvateľstva, nielen levitov. O chudobných bolo postarané aj ďalšími opatreniami, napríklad existoval pokyn pre roľníkov nechať rohy svojich polí nezožaté, aby chudobní mali čo jesť.

Dávanie sa v Božom ľude vždy praktizovalo. Je to nielen skutok viery a uctievania, ale aj spôsob, akým podporujeme telo Kristovo. Dnes už nežijeme pod zákonom a nie sme povinní venovať desatinu svojho majetku cirkvi. Avšak vďaka Kristovmu dielu na kríži je stanovený nový štandard dávania.

Náš život má odrážať to, čo pre nás Kristus urobil. On dal všetko. Zomrel, aby sme my mohli mať život. Vdova v dnešnom slove je príkladom toho, čo by sme mali byť ochotní dať: všetko, čo máme. Kristus dal za nás všetko, takže to je náš nový štandard.

Keď skúmame svoje srdcia, nech sme ľuďmi, ktorí sú ochotní dať pre Krista všetko. Kiež vidíme tých, ktorí sú v núdzi a nezdržiavame sa pomoci. Môžeme veriť, že Boh naplní naše potreby a postará sa o nás, aj keď sa vzdáme pre Jeho kráľovstvo všetkého.