VEZMI SVOJ KRÍŽ

Chceš nasledovať Ježiša?

Nie všetci chcú.

Prečítaj si v evanjeliách: desiatky tisíc ľudí boli pritiahnuté Ježišom, no nanajvýš len niekoľko stoviek sa stalo jeho učeníkmi.

Mnohých to úprimne ťahalo k Ježišovi (ako by nemohlo?), no neboli ochotní obetovať svoj život učeníctvu. Vyhovárali sa napríklad takto: „Dovoľ mi najprv ísť a pochovať si otca" (Lk 9,59). Toto bol v 1. storočí spôsob, ako povedať: „Počkám, kým zomrú moji rodičia, aby som sa mohol stať dedičom a byť nezávisle bohatým; potom prídem a budem ťa nasledovať." Ďalšia výhovorka? „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou" (verš 61). V zmysle: daj mi trochu viac času, kým sa zaviažem.

Robia to viacerí z nás: odkladáme, kolíšeme, vyhovárame sa. Ako keď začneme držať diétu alebo dať sa do formy, alebo akoby sme usporadúvali svoj šatník, prokrastinujeme: „Urobím to neskôr." Ale to neskôr málokedy príde.

A čo povedal Ježiš? „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych" (verš 60).

To znie v našich moderných ušiach neprívetivo, no nebolo to tak; boli to priame slová. Ježiš hovoril: „Môžeš to urobiť, ale ak si vyberieš túto cestu, privedie ťa k smrti, nie k životu."

Vieš, Ježiš nežobral ani nemanipuloval, ani nezastrašoval. Nátlak nie je ovocím Ducha Svätého. Nepoužíval hrubú silu ani nepresviedčal na kúpu, On len pozýval. A keď ľudia cúvali alebo sa vyhovárali...

nechal ich ísť.

Vieš si predstaviť povedať nie na Ježišovo pozvanie?

Ja áno.

Ak žiješ dostatočne dlho, určite sa ti stane, že odmietneš nejakú ponuku a potom to oľutuješ. Mne sa to stalo. Našťastie si spomínam len na zopár príležitostí v mojom doterajšom živote, pri ktorých som to náramne prepásol. No dodnes, keď mi prídu na um, oplakávam svoje rozhodnutia.

Máš pred sebou pozvanie stať sa Ježišovým učeníkom.

Ako odpovieš?

Aké pozvania vnímaš od Ježiša do svojho srdca a života? Podnietil Ježišov Duch tvoje srdce k niečomu? Nasledoval si to? Ako by si mohol dnes odpovedať áno na Ježišovo pozvanie?