Skúsenosť priateľstva s BohomUkážka

Pustatina duše

Od teraz až po nebo bude tvrdá realita života preverovať tvoje dôvody na vieru v Boha. Urobíš chyby a niekedy ťa druhí ľudia sklamú. Plány sa zrútia. Dvere sa zatvoria a nič nebude nasvedčovať tomu, že sa znovu otvoria. Okolnosti nebudú hrať v tvoj prospech a niektorí ľudia sa možno nikdy nezmenia. Možno sa nachádzaš v období očakávania alebo možno v období sklamania. Ak to zostane tvojou realitou dostatočne dlho, môžeš sa stať sklamaným, s vyhorenou vierou.

Toto je pustatina duše.

Pre Izraelitov v čase Exodu nebola púšť Sinaj túrou po malebnom chodníku plnom sviežej zelene, s východom slnka, ktorý by mohli vyfotiť na Instagram. Nie, púšť bola desivá pustatina s nepravdepodobnými šancami na prežitie. Bola to nehostinná oblasť so strašnou horúčavou a spustnutou pôdou. Bolo by ťažké pestovať tam sen a ešte ťažšie nájsť cieľ.

S pustatinou duše to nie je iné. Keď si v nej, cestuješ po teréne skľúčenosti. Keď zistíš, že si pustovník, len málokto, ak vôbec niekto úplne pochopí tvoju cestu. Stane sa ti bližšia bolesť ako úspech, viac zmätok ako rozhľad.

Niektorí hovoria, že bolesť ťa posilní, ale to je len bezvýznamná fráza pre niekoho, kto stráca silu počas putovania. Môžeš byť niekým, kto si je prirodzene istý sám sebou, ale v pustatine sa môžeš stretnúť so znepokojujúcou neistotou. A čo je horšie, nemôžeš si byť istý, kedy sa to skončí.

Milovaný pustovník, čo ak konečným cieľom pustatiny nie je urobiť ťa lepším, alebo ťa niekam dostať? Hoci posvätenie môže byť skutočne vedľajším efektom prechodu púštnym obdobím, bolesť na tejto ceste nie je len krutým prostriedkom pri dosiahnutí cieľa. Naopak, cieľom pustatiny je spoznať Božiu prítomnosť - a dôverné, autentické a vášnivé priateľstvo s Ním je odmenou.

Kniha Exodus hovorí: „Hospodin sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojim priateľom.“ (Exodus 33,11). Čo by pre teba znamenalo cítiť, že Boh je tvoj priateľ?