NOVÝ ŽIVOT na ruináchUkážka

Čítanie: Nehemiáš 8:, 3–18; Levitikus 23, 33–43; Deuteronómium 8, 1–11

SOAP: Deuteronómium 8, 11

Po tom, ako Boh oslobodil Izraelitov z otroctva v Egypte, žili na púšti štyridsať rokov. Keďže odmietli dodržiavať Božie príkazy, museli putovať po púšti dlhý čas, no napriek tomu sa Boh o nich staral a poskytol im všetko, čo potrebovali na prežitie. Bývali v provizórnych prístreškoch, vediac, že skutočný domov ich ešte len čaká v zasľúbenej zemi.

Keď Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zeme, Boh im nariadil osláviť Sviatok stánkov. Slávnosť mala trvať týždeň a všetci sa mali presťahovať dočasne do stánkov, aby si pripomenuli, ako sa Boh postaral o ich predkov v púšti.

No podobne ako zanedbávali mnoho Božích príkazov, zabúdali aj na tento sviatok. Čítanie zákona Nehemiášom však ľudí zastavilo a oslavovali Boha za to, čo vykonal v minulosti. Ich srdcia sa obrátili späť k Nemu a uvedomili si, aké je potrebné dodržiavať Jeho prikázania a uctiť si, že ich vyslobodil z otroctva.

Ak si uvedomíme, ako spoľahlivo a verne sa Boh o nás stará a ochraňuje nás, získame tú najväčšiu motiváciu do budúcnosti. Božia vernosť v minulosti je obrazom a prísľubom Jeho vernosti v budúcnosti. Je potrebné spomínať na to, čo Boh vykonal, uctiť si a oslavovať Jeho konania a postarať sa o to, aby budúce pokolenia nezabudli na spoľahlivosť Jeho prísľubov.

Vytváranie tradícií a osláv, ktorými si pripomíname Božiu vernosť sa nemusí obmedzovať len na obdobie náboženských sviatkov. Aj vo chvíľach, keď sa cítime osamelo, máme finančné či zdravotné ťažkosti alebo sa nám rúcajú vzťahy, si môžeme pripomínať Božiu starostlivosť. A to tak, že si vyčleníme dni, keď Ho budeme uctievať s vďačnosťou. Dodá nám to nádej do budúcnosti a vieru v naplnenie Jeho prísľubov.