NOVÝ ŽIVOT na ruináchUkážka

Čítanie: Nehemiáš 5, 1–5; Deuteronómium 23, 19–20; Príslovia 3, 27; 19, 17

SOAP: Príslovia 19, 17

Dnešné čítanie nás upozorňuje na skutočnosť, že niektorí Židia sa nesprávali k iným Židom tak, ako to chcel Boh. Boh ustanovil Izraelitov za svoj vyvolený ľud, a preto mali žiť a konať inak ako ostatné národy. To znamenalo žiť podľa úplne rozdielneho súboru morálnych štandardov, vrátane spôsobu, akým medzi sebou komunikovali.

Jedným z pokynov, ktoré Boh dal svojmu ľudu, bolo, že si nemajú vzájomne účtovať úroky. Ak bol niekto v núdzi, Židia mali pomáhať svojim spoluobčanom, neočakávať pri splácaní úrok a byť milosrdní k tomu, kto dlhuje. Židom bolo dovolené účtovať úroky od cudzincov, ale ich správanie voči sebe malo byť obrazom Božej milosti a spôsobu, akým oddelil svoj ľud od iných národov.

V čase obnovy hradieb sa však bohatší Židia nesprávali ku svojim spoluobčanom tak, ako to Boh zamýšľal. Mnohí z ľudí, ktorí pracovali na obnove, opustili svoje polia a rodiny, aby dokončili prácu. To znamenalo, že neboli schopní dopestovať obživu alebo zarobiť peniaze na nákup potravín. Bohatší Židia im požičiavali peniaze, ale účtovali si úroky a držali ich deti ako otrokov, kým dlhy nesplatili. Bohatí Židia sa viac zaujímali o zárobok ako o napredovanie Božieho diela alebo o starostlivosť o svojich bratov a sestry.

Ako Boží ľud máme žiť inak ako svet. Máme štedro dávať ľuďom v núdzi, najmä tým, ktorí sú súčasťou Božej rodiny. Namiesto toho, aby sme očakávali niečo na oplátku alebo niekomu držali dlh, Boh od nás chce, aby sme boli štedrí so zdrojmi, ktoré nám dal. Máme sa viac starať o napredovanie evanjelia a blaho Božieho ľudu než o svoje pohodlie alebo zabezpečenie. Keď tak budeme konať, môžeme si byť istí, že nás bude naďalej žehnať a poskytne nám všetko, čo potrebujeme.