Uctievanie BohaUkážka

Radosť z ničnerobenia

Existuje oveľa hlbšia úroveň uctievania, v ktorej nie sme schopní vyjadriť sa verbálne alebo neverbálne - kde sme úplne pasívni. Najvyššie a najintenzívnejšie uctievanie sa uskutočňuje vtedy, keď nemôžeme robiť nič iné, len žasnúť, keď sme bezmocní a nemí úžasom a vďačnosťou, keď len sedíme a sledujeme, ako Boh koná.

Dostal si sa niekedy do situácie, v ktorej si nemohol nič povedať alebo urobiť? Niekto urobil niečo nesmierne úžasné a ty si nemohol urobiť nič iné, len pocítiť vďačnosť? Možno ten človek odišiel a ty si si želal, aby si ho našiel a povedal mu, ako veľmi si ceníš to, čo urobil. A možno si sa cítil frustrovaný a časť radosti ti vzala skutočnosť, že nebolo možné vyjadriť svoju vďačnosť. Prirodzene vždy cítime, že musíme niečo urobiť.

Nepovedal som, že nič necítime, ale že nič nerobíme. Toto, hovorí Izaiáš, je najlepší spôsob života - spôsob, akým Boh chce, aby sme žili. Je to tá najväčšia radosť, aká existuje. A hoci sme bezmocní - akoby sme tam len stáli s otvorenými ústami - Boh vidí, ako sa cítime, a vie, že sme vďační.