Veľká noc od Our Daily Bread: Úžasná milosťUkážka

Otec, ktorý beží

Každý deň otec naťahoval krk, pozeral na vzdialenú cestu a čakal na návrat svojho syna. A každý večer išiel spať sklamaný. Jedného dňa však uvidel malý fliačik. Na pozadí karmínovej oblohy stála osamelá silueta. Mohol by to byť môj syn?, čudoval sa otec. Potom spoznal známu chôdzu. Áno, to musí byť môj syn! A tak, syn „ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.“ (Lk 15,20).

Je pozoruhodné, že rodinný patriarcha urobil niečo, čo sa v kultúre Blízkeho východu považovalo za nedôstojné – bežal v ústrety svojmu synovi. Otec bol plný radosti z návratu svojho syna. Syn si nezaslúžil také prijatie. Keď požiadal otca o svoj podiel na dedičstve a odišiel z domu, bolo to, akoby si prial otcovu smrť. Ale napriek všetkému, čo syn svojmu otcovi urobil, bol stále jeho synom (v. 24).

Toto podobenstvo mi pripomína, že Boh ma prijíma vďaka Jeho milosti, nie pre moje zásluhy. Uisťuje ma, že nikdy neklesnem tak hlboko, aby ma Božia milosť nemohla dosiahnuť. Náš nebeský Otec čaká, aby sa k nám rozbehol s otvorenou náručou.

—Poh Fang Chia Zaslúžime si trest a dostávame odpustenie; zaslúžime si Boží hnev a dostávame Božiu lásku.