Stvorená pre spoločenstvoUkážka

Postoj pokory

Čítanie: Filipanom 2, 1-11

SOAP: Filipanom 2, 3-5

Počas svojej druhej misijnej cesty apoštol Pavol založil vo Filipách zbor. Tento cirkevný zbor tvorili predstavitelia rozličných etník, kultúr a spoločenských tried. Pavol v liste, ktorý dnes čítame, písomne povzbudzuje veriacich k radosti v Kristovi bez ohľadu na okolnosti, ktorým čelia. Úsilie napodobňovať Ježiša so sebou prináša radosť, naplnenie a pokoj, ktoré nemožno nájsť nikde inde. Toto spoločné úsilie zjednocuje dokonca aj tie najrozmanitejšie spoločenstvá.

Tí z nás, ktorí milujú Pána Boha, sú povolaní k jednote mysle, lásky, ducha a zámeru. Sme povolaní považovať iných za dôležitejších než seba samých, odložiť bokom svoju hrdosť a márnivosť a zaujať postoj pokory. V úsilí napodobňovať Krista môžeme budovať biblické spoločenstvo s ďalšími podobne zmýšľajúcimi veriacimi, keď sa navzájom zodpovedáme za svoje slová, skutky a správanie.

Pán Ježiš si mohol plne presadiť svoju vôľu. Ako Boží Syn mal plnú moc robiť, čokoľvek chcel, bez obáv o iných. Ale Pán Ježiš nebol Mesiášom, akého ľudia očakávali. Bol milujúci, pomáhajúci a aj svojich učeníkov pozýval k službe. Svoju múdrosť si nenechával pre seba a iným pomáhal bez toho, že by čakal niečo na oplátku. V Jeho službe nevidíme strach z nedostatku. Chcel, aby Ho čo najviac ľudí zažilo a spoznalo ako Záchrancu a neváhal uprednostniť potreby iných pred svojimi a ukázať tak ľuďom svoju lásku.

Byť ako Ježiš znamená nebyť zameraní na seba samých, ale zaujímať sa o iných. Máme konať ako Kristus, ktorý sa pokoril, stal sa človekom a zomrel za naše hriechy. Neuplatnil pre seba žiadne špeciálne privilégiá, ale žil so svojimi učeníkmi, jedával s hriešnikmi a všímal si tých, ktorí boli prehliadaní. Naše pohodlie, názory a hrdosť nikdy nebudú dôležitejšie než ľudia, ktorých Boh dal do našich životov.