On vidí, On vie, On sa staráUkážka

Čítanie: Lukáš 11, 14—13, 9

SOAP: Lukáš 12, 29–32

Ježiš nebol vo svojich vyjadreniach zdržanlivý. Chcel sa uistiť, že učeníci, ktorých povolal, pochopili cenu nasledovania. Keď Lukáš písal toto evanjelium Teofilovi a ďalším členom ranej cirkvi, kládol dôraz na jedinečnosť Ježišovho učenia a na Jeho autoritu nad zákonom.

Ježiš hlásal zástupom a náboženským vodcom pravdu a neustupoval. Vždy jasne pomenoval, kde ich teológia a prax potrebovali úpravu. Ježiš ich napomínal, a zároveň viedol a vyučoval svojich učeníkov. Mnohokrát sa odvrátil od davu, aby im vysvetlil, čo povedal, alebo aby ich o niečom poučil.

V jednom príklade Ježiš pokarhal človeka za jeho chamtivosť. Varoval ho, že chamtivosť a pozemské bohatstvo môžu zabrániť nasledovaniu Ježiša a zabrániť vstupu do Božieho kráľovstva. Poučil zástup, aby si nehromadil bohatstvo na zemi.

Potom sa obrátil k učeníkom a povedal im, aby sa nebáli. Neboli bohatí, ale nemuseli sa báť budúcnosti, pretože Boh sa o nich postará. Ježiš uznal a rozpoznal ich potrebu - nezľahčoval ju. Povedal im, že sa postará o ich potreby, ak budú najprv hľadať Jeho kráľovstvo.

Ľahko sa nám môže stať, že nás zaujmú veci tohto sveta, dokonca aj veci, ktoré potrebujeme. Na prežitie potrebujeme jedlo, prístrešie a oblečenie a tieto veci stoja peniaze. Ježiš nepovedal, že je zlé usilovať sa o tieto veci; povedal, že naša námaha by mala smerovať predovšetkým k hľadaniu Jeho kráľovstva. Keď totiž hľadáme najprv Jeho kráľovstvo, On nám verne poskytne všetko, čo potrebujeme.

Ježišovi nasledovníci sa musia líšiť od sveta. Našou prioritou je hľadať Božie kráľovstvo, nie usilovať sa o bohatstvo. Znamená to, že odporu, problémom, chudobe, posmechu, a dokonca aj smrti budeme čeliť. Nikdy v tom však nebudeme sami. Nebojme sa ľudí, bojme sa Boha. A Boh, ktorého sa bojíme, je Boh, ktorý vykupuje, obnovuje a vie, čo potrebujeme.

Veď my sme cennejší ako mnoho vrabcov.