Alabastrová nádoba Ukážka

Úplné odhalenie 

Nikdy nezabudnem na to, ako som bol s ‘mojou pani’ v Kambodži na mojom prvom výlete s organizáciou Tearfund, pretože to úplne zmenilo môj život. Nazývam ju ‘moja pani’ preto, že na moju hanbu, som nevedel povedať jej meno v Khmérčine a teda som si ho nezapamätal. Ale ‘moja pani’ je titul s rešpektom a zhŕňa, aká bola naozaj. 

Nemala latrínu. Museli sme chodiť do poľa. V dedine bola jedna studňa, z ktorej vychádzala zelenkastá vodu, ktorú pila celá dedina, len ja nie. Vo svojej bambusovej chate mala jediné svetlo, ktoré fungovalo vďaka baterke z auta. Varila najúžasnejšie jedlá nad otvoreným ohňom. 

Na ‘mojej pani’ bolo niečo špeciálne. Bola HIV pozitívna. Dostala to od svojho manžela, ktorý bol dlho preč a priniesol túto chorobu do ich milovania. Zomrel pár rokov predtým. Ukazovala mi jeho fotografiu. Rám bol opatrne a s láskou ozdobený papierovými kvetmi.

Vďaka jej postaveniu robila ‘moja pani’ tento rituál každú noc. 

Pred fotografiou, vo svetle slabej žiarovky, si nasadila okuliare, ktoré vyformovala z ohnutého drôtu a niekoľkých voľných šošoviek; otvorila Bibliu a čítala nahlas úryvok, ktorý si vybrala; a potom, opatrne, veľmi opatrne, si vzala svoj liek. Potom sa stíšila, sklonila hlavu a modlila sa. 

Tak nejako, v šere, s okuliarmi, Bibliou a liekom som bol svedkom jej vykúpenia. Život uprostred smrti. 

Keď premýšľam o Márii, keď pomazala Ježiša, mám silný pocit úplného odhalenia. V starovekej gréčtine znamená slovo uctievanie niečo ako “ísť si pre bozk.” Keď nás Ježiš povoláva k uctievaniu, povoláva nás k blízkemu spojeniu s Ním. Na ‘mojej pani’ a Márii vidíme, že nepožaduje nič viac, ako nás celých, naše bytie a život. Úplne odhalené. 

Keď sa pozeráme na ich príbehy, modlime sa, aby sme tiež naučili takto uctievať.