Radosť v každom obdobíUkážka

Nádej.

Má nádej vôňu? Kvitne len na jar? Existuje obchod, ktorý ju predáva ... alebo rádio, ktoré ju hrá?

Zistil som, že nádej je možno najcennejšia nehmotná vec, ktorú prijímam. Ak odmietam dúfať... odmietam veriť. Ignorujem dáždnik viery.

Život je ťažký. Peniaze dochádzajú … telo zrádza zdravie ... ľudia sú nároční ... veci treba opravovať.

Je "nádej" niečo podobné správaniu Pollyanny, správaniu, ktoré ignoruje fakty? Nikdy som nebol veľmi dobrý v ignorovaní toho, čo vidím alebo čo viem. Možno sa cez to musím preniesť.

Môžu nádej a fakty existovať súčasne? Sú kompatibilné alebo sa navzájom vylučujú?

Som si istý týmto ... fakty nevypovedajú o konci môjho príbehu. To, čo vidím svojimi prirodzenými očami, môže byť len zdanlivé. To, čo nevidím, môže byť samotný život.

A tak dúfam. Keď moje okolnosti kričia a dožadujú sa ... vyberám si tichý šepot nádeje.

Keď sa realita môjho života chveje a trasie ... vyberám si sladký úsmev nádeje.

Všetci si vyberáme. Vyberáme si nádej alebo zúfalstvo. Nádej alebo skľúčenosť. Nádej alebo nič.

Neviem, aké okolnosti na teba dnes kričia, ale ak si vyberieš nádej, vyberáš si silu. A radosť. A cieľ.

Možno sú fakty, s ktorými sa v súčasnosti stretávame, len hmlou, ktorá nás zahaľuje a zakrýva nám pohľad na pravdu nádeje. Možno keď sa mrak ľudskej existencie rozptýli, uvedomíme si, že nádej nebola nevedomosť, ale že bola podstatná a skrývala v sebe viac pravdy ako hmla. Možno keď sa dozvieme to, čo teraz nevieme, ukáže sa, že fakty len maskovali to, čo bolo pravdivé, autentické a skutočné.

A možno to, čo si musím každý deň pripomínať, je, že nádej je základom života, ktorý mi bol určený.

Tak som prijal priateľstvo s nádejou. Zahalím svoju myseľ do všetkého, čo nádej ohlasuje a sľubuje. Budem hovoriť v nádeji a myslieť v nádeji. Budem používať nádej ako kotvu svojej veľmi krehkej duše.

Radostná myšlienka na úvahu: Aké je tajomstvo zachovania nádeje?