Boh, ktorý obnovujeUkážka

Hľadanie Božieho pokoja

Čítanie: Žalmy 122

SOAP: Žalmy 122, 8–9

Raz do roka sa izraelský ľud vybral do Jeruzalema, aby priniesol obete a uctieval Boha. Počas cesty recitovali a spievali to, čo dnes označujeme ako Žalmy vzostupu (Žalmy 120-134). Tieto piesne pripomínali ľudu Božiu dobrotu, nádheru Jeho chrámu a pokoj, ktorý v Ňom majú.

122. žalm je výzvou k uctievaniu. Ľudia ho spievali spoločne, keď putovali hore do chrámu (doslova hore, keďže Jeruzalem je na vrchole hory). Navzájom si pripomínali, kam idú a prečo tam idú. Modlili sa za pokoj v Jeruzaleme, za prosperitu Božieho ľudu a za pokoj pre Boží ľud, ktorý bol rozptýlený po celom kraji.

Keď dnes čítame tieto slová, vidíme súvislosť s Izaiášovými slovami o budúcej sláve Jeruzalema, keď sa všetky národy prídu spoločne klaňať Bohu na Jeho vrch. My žijeme v období medzičasu a čakáme na naplnenie tohto prisľúbenia.

Advent je obdobím očakávania. Vieme, že Kristus k nám už prišiel ako dieťa, a aj to, že Mesiáš už zvíťazil nad hriechom a smrťou. Čakáme však na Jeho návrat, na Jeho druhý príchod, keď sa všetko obnoví a stane novým a keď sa všetok Boží ľud konečne zhromaždí v Jeho chráme a bude sa Mu klaňať.

Počas čakania sa môžeme modliť tak, ako sa modlil izraelský ľud, keď putoval do chrámu. Tento žalm nám pripomína, aby sme sa aj dnes modlili za rôzne spoločenstvá Božieho ľudu. Pozdvihujme sa navzájom a modlime sa za prosperitu, pokoj a bezpečnosť. Môžeme spočívať v pokoji bez ohľadu na to, čomu čelíme a čo sa deje okolo nás, pretože Boh dodrží svoj sľub. On vykúpi, obnoví a napraví všetko, čo bolo stratené. Kým Ho očakávame, nech to, čo prežívame, je pokoj.