Boh, ktorý obnovujeUkážka

Budúca sláva

Čítanie: Rimanom 8, 18-25

SOAP: Rimanom 8, 24-25

Utrpenie, ktoré v tomto svete prežívame, je výsledkom hriechu. Naše osobné trápenie nemusí byť výsledkom hriechu, ale dôvodom, prečo je tu skaza, bolesť, nesloboda a úpadok, je hriech. Celé stvorenstvo trpí pod váhou hriechu. Náš svet volá a stoná, dúfa v slobodu a záchranu. Nariekame nad hriechom a trápením nášho sveta a vidíme v tom aj náš podiel. Ale akonáhle si toto všetko uvedomujeme, môžeme pociťovať obrovskú nádej, veriac, že sa oplatí čakať na to, čo príde.

Čakáme na záchranu. A ak sme v Kristu, máme dar nádeje v tom, čo príde. On nám zasľúbil spasenie našich tiel, fyzické i duchovné. Ale to má ešte len prísť. Žijeme v napätí, vediac, čo nám bolo sľúbené a očakávajúc, kým to príde. Vieme, že „už to máme, no ešte treba počkať“.

Kým čakáme, pridŕžame sa nádeje - nádeje úplnej záchrany Ježišom Kristom. Uprostred otroctva sa držíme tejto nádeje oslobodenia. Uprostred rozkladu sa držíme tejto nádeje obnovenia. Ako naše telá starnú, držíme sa tejto nádeje nového života. Táto nádej je našou záchranou. Keď je naša nádej v diele Ježiša Krista, v Jeho obete, vzkriesení a návrate, sme zachránení.

Dôvodom adventu je toto: pripomenúť nám naše súčasné trápenie a obrovskú nádej, ktorú máme. Vďaka tejto nádeji sme schopní pokračovať. Bez nádeje, že jedného dňa zažijeme Kristovu slávu a naše úplne spasenie, nemali by sme žiaden dôvod dôverovať Mu. Naše každodenné rozhodnutie veriť Jeho prisľúbeniam dáva našej nádeji rásť.

Čím viac trpíme v tomto svete, tým viac sa stávame odolnými. Táto odolnosť dáva rásť našej nádeji a presvedčeniu, že raz príde Kristus, náš Kráľ. Aj keď Ho nevidíme, dúfame v svoju záchranu a vykúpenie. Vytrvalo Naňho čakajme.