Advent od Infinitum: Prekvapený Bohom, týždeň 4Ukážka

Skúšal si niekedy objať strom? Alebo si si sadol na lavičku v parku so zámerom pozorovať veveričky? A čo ľahnúť si do trávy na chrbát a pozorovať mraky? Už si sa niekedy započúval do spevu vtáka? Príroda odráža Boží majestát. Kedy naposledy ti krása prírody vyrazila dych? Tieto chvíle nás poznačia. Mnohé aspekty prírody sú tiché, a predsa spievajú o Božom diele. Aj tie najmajestátnejšie horské masívy pobozkané západom slnka sú vo svojej „piesni“ veľmi prirodzené/jednoduché.

Boh nikdy nebol obmedzený tým, čo On môže použiť na Svoju prácu vo svete. Niekedy prítomnosť stromov ohlasuje Jeho povahu a pripomína nám, aká veľká a prekrásna je naša rola spolutvorcov v tomto kráľovstve. A potom sú časy, kedy nám prítomnosť hviezd pripomína to, akí malí sme (a, úprimne, nahraditeľní) pri obhajobe existencie Boha.

Keď sa Mária zastavuje, aby uvažovala nad prekvapivou prácou Boha, vyjadruje tak jasne toto napätie, ktoré v sebe všetci máme. Spieva o tom, že si ju Boh prekvapivo všimol; uznáva veľkosť svojej úlohy v dedičstve, ktoré po sebe zanechá; správne dimenzuje skutočnosť, že je to Božie dielo, ktoré sa koná, bez toho, aby sa vyhýbala svojej úlohe v ňom.

Napriek tomu, ako často sme príjemne prekvpení Božou prácou (Jeho metódami, načasovaním, rozhľadom, spoločníkmi atď.), odovzdanie sa Jemu zostáva pre nás každodennou výzvou. Viac rezonujeme so Zachariášovými pochybnosťami ako s Máriinými prehláseniami.

Poďme sa na chvíľu zamyslieť nad niektorými našimi predpokladmi, ktoré spôsobujú napätie na našej ceste k odovzdaniu sa:

Kto sú najviac kvalifikovaní ľudia pre Božiu prácu? Prečo?

Koho poznáš, kto ukazuje, že Boh pôsobí vo svete inak, ako by si si predstavoval?

Existuje miesto, kde sa zdráhaš pripojiť k Bohu v jeho diele, pretože máš pochybnosti o tom, či si ťa vybral za spolutvorcu?

Čo si môžeš zobrať z Máriinho chválospevu (dnešné čítanie z Písma), čo by ti pomohlo prijať Boží prekvapivý plán pre tvoj život?