Ako sa má tvoja duša?Ukážka

Prečo má moja duša nádej?

Premýšľal si niekedy, prečo dávame na narodeninové torty sviečky a potom ich sfukujeme? Vo všetkých chvíľach týkajúcich sa jedla v našich životoch a kultúrach, neexistuje iné obdobie, v ktorom povzbudzujeme inú osobu, aby fúkala ponad jedlo. Nejdem do steakhouseu a nepoviem čašníkovi: „Rád by som mal steak medium well. A mohli by ste naň dýchnuť, prosím? Medium well s trochou slín.“

Napriek tomu je to nevyhnutný prvok narodeninových osláv. S tým je niečo zásadne nesprávne. Sledoval som dospelých, ktorí jedli z koláčov, na ktoré fúkali ich štvorročné deti. Premýšľaj o tom. Ak si niekedy videl malé dieťa, ako sfukuje sviečky, vieš, že to nie je len vzduch, ktorý prúdi ponad ten koláč.

S narodeninovými oslavami sa spája ďalšia tradícia, ktorá je rovnako mätúca ako sfukovanie sviečok: želania. Naozaj sme to domysleli? Pamätám si na svoje trináste narodeniny. Bol som v siedmej triede a Chelsea, ktorá je teraz mojou ženou, bola na mojej párty. Sfúkol som sviečky a mama sa naklonila a povedala: „Prial si si niečo, kamoš?“

Áno — prial som si, aby ma Chelsea pobozkala. Mame som to však nepovedal. Všetko, čo som povedal, bolo: „Áno, mami.“ Ale ja som si prial a chcel a dúfal, že dostanem od Chelsea bozk.

Nestalo sa to. Vlastne, áno — po svadbe ma pobozkala — a nie raz. Ale viac som v bozk dúfal v siedmom ročníku.

Nikdy som sa nestretol s človekom, ktorý chváli silu narodeninového želania, pretože sa mu jeho sny splnili. Ak však nebudeme opatrní, môžeme sa ku všetkým dôležitým prvkom nádeje správať tak trochu ako k narodeninovým želaniam.

Všetci veríme v nádej, vážime si nádej a podporujeme nádej. Na tom nie je nič zlé — zo všetkých ľudí by Ježišovi nasledovníci mali byť najviac plní nádeje. Ale buďme úprimní. Ako pomáha nádej? Prečo je nádej lepšia ako narodeninové želanie? Samotná nádej nedokáže premôcť odrádzanie. Nádej nedokáže zmeniť naše situácie. Narástli nádeji niekedy ruky a nohy a zachránila nás? V konečnom dôsledku, nádej v nádeji vôbec nie je nádejou.

Nádej je nevyhnutná pre ľudskú dušu, ale musíme sa uistiť, že naša nádej je založená na niečom väčšom, než len na zbožnom želaní. Nádej je iba taká silná, ako ten, ku komu patrí.

Toto robí našu nádej v Ježiša tak bezpečným a pokojným miestom pre naše duše. Kniha Hebrejom hovorí: ...aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca... (Hebrejom 6,18-20; SEB).

Ako Ježišovi nasledovníci, naša nádej je spomedzi všetkých ostatných nádejí na planéte unikátna. Nie je spojená s našimi emóciami, plánmi, vzťahmi alebo financiami, ale s Ježišom. Naše duše majú istý, pevný a nepohyblivý základ, na ktorý sa môžeme obrátiť. Volá sa Ježiš a naša nádej v Neho nie je nikdy stratená.

Odpovedz:

Aké sú príklady želaní, ktoré sa ti nikdy nesplnili?

Cítil si sa niekedy beznádejne? Ako to ovplyvňuje tvoju dušu, najmä ak si dlhé obdobie bez nádeje?

Prečo je Ježiš najlepším zdrojom nádeje pre tvoju dušu?