Vyber si Boha namiesto svetaUkážka

Čítanie: Genezis 47, 28–48, 22; Izaiáš 55, 8-9; Filipanom 1, 6; Hebrejom 11, 13. 21

SOAP: Hebrejom 11, 13. 21

Jákob vykonal svoj najväčší skutok viery na konci svojho života. Vedel, že umiera a požiadal Jozefa, aby mu sľúbil, že ho pochová v krajine jeho otcov, v krajine, ktorú Boh sľúbil dať jeho potomkom. Keď požehnal Efrajima ako prvorodeného, hoci bol Jozefovým druhorodeným synom, bolo to prejavom pochopenia Božích plánov a zámerov.

Božie cesty nie sú ako naše. Boh nie je viazaný kultúrou ani rituálmi; koná, ako sa mu páči. Počas celého rozprávania o patriarchoch si Boh opakovane volil mladšieho syna, aby ten zdedil požehnanie nad prvorodeným. V starovekej kultúre Blízkeho východu dostávali prvorodení požehnanie a dvojnásobnú časť dedičstva od svojho otca. Avšak Božie rozhodnutia závisia od Jeho večných zámerov, nie od poradia narodenia alebo od kultúrnych noriem. Jákob to pochopil a nespochybnil Božiu múdrosť, keď pri požehnaní dal prednosť Efrajimovi pred Menaššem. Keď žehnal Jozefových synov, podriadil sa Božiemu vedeniu a konal vo viere.

Jákobove činy v tejto scéne sú známkou toho, že Boh pôsobil neustále v jeho živote. V predchádzajúcich udalostiach konal Jákob ľstivo a príliš sebavedome. U svojich manželiek a synov prejavoval sklon k pasivite a zvýhodňovaniu. Ale Boh v ňom nikdy neprestal pôsobiť. Neustále ho formoval a robil to z milosti. Po celoživotnej výchove Jákob dokázal rozpoznať Božiu vôľu. Plne veril, že Boh bude aj naďalej žehnať jeho rodinu a privedie ju späť do krajiny, ktorú im sľúbil. Jákob sa naučil podriadiť sa Božiemu plánu a jeho rodina bola preto požehnaná.

Ako naša viera postupne dozrieva, budeme čoraz ochotnejší podriaďovať sa Božím plánom a zámerom. Jákob rozpoznal, že Boží sľub sa počas jeho života úplne nesplní a bol si istý, že Boh zostane jeho rodine verný aj po jeho smrti. Boh nikdy neprestal v Jákobovi pôsobiť a nikdy neprestane pôsobiť ani v nás. Neustále nás pretvára a formuje, aby sme boli viac ako Jeho Syn. Keď rastieme vo viere, sme schopní lepšie rozoznávať Božie zámery. Ochotnejšie sa podriadime Jeho plánu, keď sa bude líšiť od nášho. Keď si uvedomujeme, ako nás Boh požehnal v minulosti, upevňujeme svoju vieru v Jeho schopnosť a ochotu požehnať nás aj v budúcnosti. On je vždy verný a vždy dodrží svoje sľuby.