Uctievanie: Štúdium žalmovUkážka

O čom to hovorí?

Asáf nariekal nad smutným stavom Jeruzalema. Spomínal na Božie skutky v minulosti a vyzýval ho, aby zachránil svoj ľud.

Čo to znamená?

Asáf bol zmätený. Jeruzalem bol napadnutý a chrám zničený. Zdalo sa, že Boh zavrhol svoj vlastný ľud. Už k nim nehovoril láskavo ako ich Pastier, ale dovolil, aby s nimi nepriateľ zaobchádzal tvrdo ako svoj súd za ich hriech. Asáf však stále dôveroval Bohu a bol presvedčený, že Pán môže a aj zvrhne ich nepriateľov. Boh má všetku autoritu. Vládne nad samotnou prírodou, takže určite dokáže zachrániť svoj ľud. Asáf žiadal Boha, aby pamätal na svoje sľuby Izraelu. Keďže Boh odsúdil hriechy svojho vlastného ľudu, určite potrestá zlobu ich nepriateľov.

Ako by som mal reagovať?

Boha si zvyčajne predstavujeme ako láskavého otca alebo jemného pastiera, ale neradi sa zaoberáme tým, že je aj sudcom. Boh je najvyššia autorita. Všetkých ľudí bude brať na zodpovednosť za ich činy voči Nemu a ostatným. Dnešná pasáž dáva nahliadnuť do slov Hebrejom 10,31: „Je hrozné padnúť do rúk živého Boha!” Aj keď tieto slová môžu byť desivé, musíme mať na pamäti, že Boží súd je zmiernený milosrdenstvom. Keď uvažujeme o Božom milosrdenstve, vidíme Boha, ktorý sa vysporiadal s naším hriechom a našimi zlyhaniami tak, že namiesto nás obetoval svojho vlastného Syna. Jedného dňa bude Boh súdiť zlo sveta, ale ak prijmeš Jeho dar spasenia, nemusíš sa Ho ako svojho Sudcu báť. Môžeš hľadieť na Boha ako na svojho milujúceho nebeského Otca a na Jeho Syna ako na svojho dobrého Pastiera.