Istota VečnostiUkážka

Čítanie: Ján 12, 12–50

SOAP: Ján 12, 44–46

V dnešnom čítaní prichádzajú na rad posledné udalosti Ježišovho verejného účinkovania. Ježiš odišiel z Betánie päť dní pred Veľkou nocou, ráno po tom, čo Mu Mária pomazala nohy olejom. Vedel, že Ho farizeji a veľkňazi chcú zabiť, no vedel aj to, čo musí urobiť. Keď vošiel do Jeruzalema, mnohí, ktorí v neho verili, Ho chválili a žehnali Mu.

V Jeruzaleme k Nemu prišlo mnoho ľudí, ktorí Ho chceli spoznať. Vedel, že prišiel Jeho čas a že už nebude robiť žiadne zázraky. Opäť vysvetlil ľuďom, že cesta k večnému životu je viera v Neho. Jeho zámerom bolo osláviť Otca tým, že zomrie za hriechy sveta, aby sme mali prístup k Bohu a večnému životu. Dav nechápal, stále nerozpoznal, že Ježiš prišiel zomrieť, nie vládnuť. V posledných hodinách Ježišovho verejného účinkovania mnohí stále odmietali v Neho veriť, napriek všetkým zázračným znameniam, ktoré vykonal.

Vo svojich posledných slovách k zástupu ešte raz vysvetlil svoju identitu a zámer a ustanovil svoju autoritu. Ježiš je vtelený Boh - Boh sa stal telom. Jeho cieľom je oslavovať Boha. Keď veríme v Ježiša a veríme, že je Božím Synom a jedinou cestou k večnému životu, veríme v Otca. On je Svetlo, ktoré odstraňuje temnotu a dáva život.

To nám má pripomenúť úvod Jánovho evanjelia, kde je Ježiš predstavený ako Svetlo sveta, a zároveň tvrdenie samotného Ježiša, že On je Svetlo sveta. Keď zostávame v Ňom, sme oslobodení od temnoty hriechu. Kým svet môže chcieť zostať v temnote, veriaci v Krista patria svetlu. Svetlo prináša život a bez Svetla nepoznáme Boha.

Ježiš je Svetlo sveta. Keď v Neho veríme, veríme nielen v Jeho posolstvo a Jeho svedectvo, ale veríme Tomu, ktorý Ho poslal. Bez Neho zostávame v temnote. Prišiel, aby nás zachránil z tejto temnoty, aby nás priviedol do svetla.