Istota VečnostiUkážka

Čítanie: Ján 7, 1–52

SOAP: Ján 7, 28–29

Sviatok stánkov bola oslava vyslobodenia. Bol to čas, kedy si Židia pripomínali vyslobodenie z Egypta a návrat z babylonského vyhnanstva. Pripomínali si mocné skutky, ktoré Boh vykonal, aby ich oslobodil od ich nepriateľov, z otroctva či vyhnanstva. Takisto sa veľmi tešili na prichádzajúceho vykupiteľa, ktorý ich vyslobodí spod nepriateľskej nadvlády a bude vládnuť ako kráľ. Avšak neuvedomovali si, že Mesiáš ich najprv vyslobodí z hriechu a smrti.

Ježiš išiel sláviť Sviatok stánkov v tajnosti. Keď sa skončil, začal vyučovať v chráme. Dav nerozumel Jeho učeniu a chcel Ho vydať úradom. Vedeli, že iba Mesiáš môže tvrdiť, že je od Boha a tiež vedeli, že Ježiš vyrástol v Nazarete. Bol z Galiley a Mesiáš mal prísť z Betlehema. Ako mohol tento obyčajný človek tvrdiť, že je od Boha, že pozná Boha a hovorí Božie slová?

Ježišove tvrdenia sú pravdivé. On je ten, ktorého poslal Boh. On jediný pozná Boha a On prišiel, aby Boh bol poznaný. Boh Ho poslal a On hovorí len Božie slová. Aj keď zástupy (vrátane Ježišových bratov) vedeli o Ježišovi mnoho, nepoznali Ho, pretože Mu neverili.

Ježiš nie je len dobrým človekom, On je plne Bohom aj človekom. Jeho podstata nemôže byť rozdelená. Je Mesiáš, Kristus, Vykupiteľ sveta. Bez ohľadu na to, čo svet o Ježišovi hovorí, tieto fakty sa nikdy nezmenia. On je Boží Syn a jediná cesta k večnému životu.

Možno si podobne ako dav myslíme, že poznáme Ježiša, pretože sme o Ňom veľa počuli. Možno sme počuli, že bol prorokom, dobrým človekom, humanistom alebo dokonca mužom, s ktorým sa Boh rozhodol zdieľať posolstvo. Ale je rozdiel medzi poznaním Ježiša a vierou v Ježiša. Keď veríme, že je Božím Synom, veríme, že zomrel namiesto nás, aby zaplatil za náš hriech. Veríme, že Jeho obeť nás pred Bohom očistí, veríme, že je živý, vzkriesený Božou mocou a že opäť príde. Aby sme mali večný život s Ním, vkladáme svoju vieru v Neho a iba v Neho.