Hlboké ponorenie (14 dní)Ukážka

Ocitol si sa už niekedy v situácii, kedy si sa potreboval vyrozprávať dobrému/-ej kamarátovi/-ke a on/-a ti povedal/-a, že ti o chvíľu zavolá, ale nestalo sa to? Čakal si niekedy na správu, ktorá nikdy neprišla? Je to najhorší pocit. Niečo vo vnútri každého z nás túži byť upokojované druhými, keď prechádzame ťažkými časmi.

V najťažšej časti Ježišovho života pozval Jeho najbližších priateľov, aby boli okolo neho, aby ostali s Ním hore cez noc, zatiaľ čo On sa modlil. Ale oni zaspali. Muselo mu to ublížiť a musel byť sklamaný.

Je ľahké povedať: "Ako len mohli?" keď my nie sme "oni." Ale každý z nás už pravdepodobne odignoroval priateľa, ktorý nás potreboval. Možno sme na to mali aj dobrú výhovorku. Avšak pravda je, že keď tu ľudia nie sú pre nás, keď ich potrebujeme, bolí to či už majú dobrú výhovorku alebo nie. Akými spôsobmi sa môžeš uistiť, že tu budeš pre druhých, keď ťa budú potrebovať? Boh nám dal cirkev ako miesto bezpečia a útočištia. Keď tam nie sme, chýba nám to "bytie pre druhých," pre niekoho, komu bolo ublížené. Máš nejakú malú skupinku alebo nejaké miesto uctievania, kde by si sa mohol zaviazať, že to budeš navštevovať pravidelne? Popremýšľaj o všetkých príležitostiach, ako urobiť rozdiel v životoch druhých hoc len tým, že tam pre nich budeš.