Odvážnejší: Pohľad na odvážnu vieru nedokonalých ľudíUkážka

Deň 5: Nátan

Pamätáš si na Dávida zo včera? Bol to skvelý človek. Až na situácie, kedy nebol. Dávid urobil niekoľko obdivuhodných vecí, ako napríklad to, že akceptoval Božie rozhodnutie urobiť z neho kráľa a trpezlivo čakal, kým sa ním stane. (Počkal, kým sa skončí Šaulova vláda namiesto toho, aby sa zmocnil trónu skôr, ako to chcel Boh.) Ale Dávid urobil aj niekoľko obrovských chýb. Najvýraznejšia bola tá, keď zviedol manželku iného muža a potom nechal toho muža zabiť v boji; v podstate spáchal vraždu, aby zakryl svoj hriech. Ale Dávid bol vtedy kráľom, takže kto by ho za to mal brať na zodpovednosť? Kto by bol schopný obviniť kráľa z vraždy a nebyť pri tom sám zavraždený?

Tu vstupuje prorok Nátan. Úlohou Nátana ako proroka bolo hovoriť k ľuďom v zastúpení Boha. Ale Nátan bol stále aj človek. Ak si prečítaš knihy Kráľov a Kroník, hovoriť v mene Boha neznamenalo, že by sa ťa králi nepokúšali zabiť, ak by sa im nepáčilo, čo chce Boh prostredníctvom teba povedať. Takže Nátan bol v zložitej situácii, no napriek tomu poslúchol Boha a šiel sa postaviť Dávidovi. To, ako Nátan konfrontoval Dávida, sa dá opísať len ako geniálne (a pravdepodobne to pochádzalo priamo od Boha). Nátan vedel, že Dávid bude nahnevaný (nakoniec, kto nie je nahnevaný, keď ho napomenú?), ale Nátan našiel cestu, ako nasmerovať Dávidov hnev na jeho vlastný hriech, naozaj šikovným spôsobom. Nátan povedal Dávidovi príbeh, ktorý si môžeš prečítať v dnešných úryvkoch z Písma. Dávid sa tak veľmi rozzúril na boháča z príbehu za to, ako sa správal k chudobnému mužovi, že prikázal boháča zabiť. A potom prišlo Nátanovo vyhlásenie: „Ty si ten muž.”

Predstav si, ako sa Nátan musel cítiť, koľkokrát si musel nacvičovať príbeh a predstavovať si, ako by sa to celé mohlo skončiť. Musel byť nervózny, ak nie úplne vydesený. A keď tá chvíľa prišla, zaváhal? Potreboval sa zhlboka nadýchnuť? Všetko, čo vieme, je, že do toho išiel a povedal to. Napomenul Dávida bez ohľadu na jeho pozíciu a na to, aká bude jeho reakcia. Našťastie pre Nátana a na Dávidovu česť, sa Dávid priznal.

V tej chvíli sa tón zmenil. Nátanova odpoveď na Dávidovu pokoru, zodpovednosť a priznanie bol súcit. Nátan jednoducho prinášal Dávidovi správu o Božej odpovedi, ale po Dávidovom vyznaní a pokání mu nezabudol pripomenúť, že „Boh už tvoj hriech odstránil“. Dávid stále musel žiť s následkami svojich činov, no jeho vinu mu Boh odpustil. Takže bez ohľadu na to, na ktorej strane sa nachádzaš - či už si bol napomenutý, alebo musíš niekoho napomenúť ty - môžeš sa odvážne postaviť tvárou v tvár strachu alebo čeliť následkom, pretože „Boh už odstránil tvoj hriech“.

Otázky na zamyslenie/diskusiu:

1. Musel si niekedy napomenúť priateľa za to, že môže ubližovať niekomu inému? Ako si postupoval? Ako to dopadlo? Urobil by si nabudúce niečo inak?

2. Prečítaj si znovu Príslovia 25,15. Ako tento verš navrhuje postupovať v zložitých rozhovoroch?

3. Už si niekedy zle zareagoval na to, že ťa niekto upozornil na nejakú chybu? Ako inak by si mohol nabudúce prejaviť odvahu a priznať sa k nej?