Žiť zmenený: V novom rokuUkážka

Žiť rok v odovzdanosti

Začiatok roka je ideálny čas na zastavenie sa a zamyslenie – nielen na rozpoznanie všetkých dôvodov, prečo byť vďačný, ale aj na uzdravenie a rast v nasledujúcom roku. 

Pri premýšľaní si môžeme pripomenúť pocity zranenia. Namiesto toho, aby sme tieto pocity zametali pod koberec alebo ich nechali vyvolať zatrpknutosť, môžeme si zvoliť slobodu odpustenia. A prvým krokom k odpusteniu je odovzdanie sa. 

„Vzdať sa“ môže byť jedným z tých slov, na ktoré sú ľudia citliví, najmä pokiaľ ide o odpustenie. Máme tendenciu prirovnávať to k prehre v bitke - mávame bielou vlajkou a dovoľujeme nepriateľovi, aby nás predbehol. Ale keď sa odovzdáme Bohu, môžeme sa na to pozerať inak.

Odovzdanie sa Bohu znamená otvorenú ruku v našom živote - dokonca aj v našich zraneniach a bolestiach, aby nás z nich Boh mohol uzdraviť. On je plný lásky, milosrdenstva a súcitu s každým z nás. Nemusíme sa báť odovzdať svoju bolesť Bohu, pretože mu môžeme dôverovať, že je nežný a s našimi srdcami zaobchádza opatrne. 

Môžeme tiež dôverovať Bohu, že je spravodlivý. Je prirodzené, že chceme vidieť toho, kto nám ublížil, niesť následky za svoje činy. Dokonca aj Boh cíti spravodlivý hnev voči hriechu a nespravodlivosti. Ale musíme uznať, že iba Boh má právo súdiť srdce človeka. Nemôžeme rozhodnúť, či niekto dostane trest alebo milosť a ak sa budeme držať svojej túžby po pomste, zanechá v nás len horkosť.

Ak chceme tento rok žiť v pokoji, musíme odovzdať svoj hnev a pýchu Bohu a zamerať sa na svoje srdce. Musíme sa vedome rozhodnúť položiť svoju bolesť a túžbu mať veci pod kontrolou k Jeho nohám a prosiť Boha, aby v nás konal. Musíme uznať, že potrebujeme Jeho pomoc. 

Ako Kristovi nasledovníci je odpustenie niečo, čo robíme denne – aj keď to nechceme robiť. Niekedy, keď pracujeme na odpustení, musíme tú istú bolesť odovzdať Bohu viackrát. Keď sa rozprúdia staré pocity, znova a znova odpúšťame, až kým nás to prestane ťažiť. S Božou milosťou sú všetky veci odpustiteľné. 

Odpustenie však neznamená, že to, čo sa stalo, je v poriadku. Neznamená to, že necháme ľudí, aby nám naďalej ubližovali. A nemusí to nevyhnutne znamenať ani osobnú konverzáciu – daná osoba ani nemusí byť nažive, aby sme jej odpustili, pretože to nie je o nej. Je to rozhodnutie v okamihu, ktorý je len medzi tebou a Bohom. Ide o to, aby sme ho pozvali dovnútra, a tak mohol uzdraviť naše srdcia..

Nezober si urážky a zranenia z minulého roka do tohto prichádzajúceho roka. Ak je niečo, čo potrebuješ odpustiť, nájdi si chvíľu na modlitbu a odovzdaj to Bohu. Povedz mu, že potrebuješ jeho pomoc a že mu vo výsledku dôveruješ.