Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo? Ukážka

Zaujímalo ťa niekedy, prečo nemôžeš stále cítiť Božiu prítomnosť?

Či už Ježiša nasleduješ väčšinu svojho života alebo len zopár dní, pravdepodobne si zažil rôzne úrovne spojenia s Ním. Niekedy sa možno budeš cítiť neuveriteľne blízko k Bohu. Inokedy sa ti možno bude zdať, že si od Neho tak ďaleko, že budeš rozmýšľať, či ešte vôbec máš nejakú vieru.

A to je normálne. Niekedy sme v pokušení uveriť, že naša viera je väčšia ako najvyššie hory. Možno to tak je po niektorej z nocí v kresťanskom tábore alebo po zážitku na bohoslužbách, kde ťa zaplavila Božia prítomnosť, no potom sa na druhý deň ráno zobudíš a premýšľaš, či si si to celé iba nepredstavoval.

Akoby toho nebolo málo, okolo teba môžu byť ďalší kresťania, ktorí sa na svojej ceste viery zdajú byť o svetelné roky pred tebou. Možno si ich počul hovoriť: „Boh mi povedal...“ a: „Práve som cítil Boha...“, zatiaľ čo ty máš pocit, že si o Bohu nepočul už niekoľko mesiacov.

Všetko toto napätie ťa môže priviesť k otázke: prečo nemôžem cítiť Božiu prítomnosť v každom čase?

Je to pochopiteľná otázka a ak sa ocitneš v období, keď sa Boh zdá byť vzdialený, nie si v tom sám. Čo môžeš robiť v čase čakania? A prečo Ho vždy necítime?

Aj keď neexistuje jednoduchá odpoveď na každú situáciu, tu je niekoľko vecí, ktoré si treba pamätať, keď sa cítiš ďaleko od Boha:

1. Pocity nie sú dôkazom neprítomnosti Boha.Máme tendenciu vyhľadávať vo svojej viere senzácie . Možno hľadáme veľké zjavenie od Boha, kým nám On namiesto toho poskytuje len jemné pripomenutia. Naša viera nezávisí ani od pocitov. Aj keď je zdravé priznať si emócie, ktoré prežívame, musíme svojim pocitom pripomínať, kto je Boh. V žalmoch od Dávida na to vidíme nespočetné množstvo príkladov. V 13. žalme narieka nad tým, že Boha nepočul. Ale ako píše ďalej, pripomína si to, čo vie, že je pravda – že Boh je milujúci, že Boh bol v minulosti verný a že Boh je hodný chvály, či Ho už cítime alebo nie.

2. Boh možno bude chcieť urobiť niečo v tebe skôr, ako niečo zjaví tebe .V celom Písme vidíme, ako sa Boh zjavuje, a potom sa zrazu zdá, že sa skrýva. Keď Ježiš premenil Pavlov život a vyzval ho, aby sa podelil o dobré posolstvo, Pavol strávil tri roky putovaním po púšti. Dokonca aj Ježiš – po tom, čo bol pokrstený a počul hlas svojho Otca – strávil 40 dní a nocí na púšti, kým pokračoval vo svojej službe. Božie mlčanie môže predchádzať nejakej úlohe, preto zváž, ako si v čase mlčania buduješ svoju vieru, dôveru a charakter.

3. Vzdialenosť priťahuje zúfalstvo. Pocit, že sme ďaleko od Boha, nás často podnecuje bojovať za náš vzťah s Bohom. Zamysli sa nad tým. Často sa viac modlíme, keď máme pocit, že náš život nemáme pod kontrolou. Prečo je to tak? Naša viera často vyrastá najviac z nížin — nie z tých najvyšších hôr. Ak sa nachádzaš v období, keď sa Boh zdá nedosiahnuteľný, volaj k Nemu. Toto zúfalstvo môže podnietiť hlbšiu vieru, môže ti pomôcť odstrániť rozptýlenie a diagnostikovať, či existuje nejaká oblasť, v ktorej sa tvoje srdce zatvrdilo voči Bohu.

4. Aj keď sa cítiš byť ďaleko od Boha, On nie je nikdy ďaleko od teba. Písmo nám hovorí, že Boh je dobrý Pastier a Jeho ovce budú poznať Jeho hlas. Skutky 17,27 nám pripomínajú, že Boh nie je nikdy ďaleko od nikoho z nás. A kvôli Ježišovi je nielen Boh s tebou, ale aj Jeho Duch žije v tebe. Na to, aby si sa modlil, keď máš pocit, že nič nepočuješ, je potrebná viera, ale napriek tomu naliehaj. Boh ťa vidí, stará sa o teba, a keď sa nevzdáš, priblíži sa k tebe.

Modli sa: Bože, daj rásť mojej viere v Teba, bez ohľadu na to, či Ťa cítim alebo nie. Ukáž mi všetko, čo by mi mohlo brániť v počúvaní Tvojho hlasu, a daj mi čisté srdce. Ďakujem Ti za Tvoju prítomnosť a otvor moje oči, aby som videl Tvoju dobrotu v bežných chvíľach. V Ježišovom mene, amen.

Výzva: Požiadaj Boha o otvorené oči, aby si videl, kde pôsobí Jeho dobrota. Môže to byť ranný východ slnka alebo milé slovo od priateľa. Daj si záväzok zapísať si každý deň nejaký spôsob, ako to vidíš, a potom sa zamysli nad tým, ako tvoja viera rastie v tomto procese.