Kráľovstvo, príďUkážka

MODLITBA:

Bože, Ty si milujúci Otec. Ďakujem, že máš so mnou trpezlivosť, keď sa učím dôverovať Ti.

ČÍTANIE:

Vedel si, že rast niečo stojí? Predtým, ako sa pohneš vpred na ceste rastu, je často potrebné, aby si si uvedomil, čo stratíš. Ver tomu či nie, jedným z dôvodov, prečo sa neposúvame vpred, je to, že sa nám páči zostávať tam, kde sme – užívame si pohodlie, bezpečnosť, ilúziu mať veci pod kontrolou alebo veľa iných vecí.

V Galaťanom 4, 6-8 nám Pavol hovorí, že stavanie našich životov na nesprávnych základoch z nás robí otrokov. Sú to silné slová, ale Pavol tu hovorí niečo veľmi strategické. Pavol naráža na časť príbehu Izraelitov krátko po tom, čo boli oslobodení z otroctva v Egypte. Boh si vyvolil Mojžiša a vykonal veľké zázraky, aby ich vyviedol z týchto reťazí a Izraeliti chválili Boha za slobodu. Ale netrvalo dlho a začali sa sťažovať, ako im chýbajú všetky výhody a pohodlie ich života v Egypte. Dokonca začali hovoriť o návrate! Vieš si predstaviť, že by si túžil po krajine, kde si bol otrokom?

Môže to znieť šialene, ale podľa Pavla nám táto túžba môže byť bližšia, než si myslíme. Ak je niečo, čo potrebuješ tak veľmi, že si bez toho nevieš predstaviť svoj život, potom si otrokom tejto veci. Vzdal si sa slobody. Si na ňu naviazaný. Môže to byť majetok, vzťah, titul alebo povesť.

Tieto reťaze boli pretrhnuté skrze novú identitu, ktorú sme dostali v Ježišovi a je tu nový smer, ktorý dláždi cestu k našej slobode. A hoci je to jasná a zdanlivo jednoduchá myšlienka, v praxi to nie je vždy jednoduché. Jedna vec je dostať sa z otroctva, no druhá je vykoreniť otroctvo z nás.

Máme sklon neustále sa vracať k tomu, čo nám zdanlivo poskytovalo útechu, istotu a bezpečie, no otáčame sa chrbtom k ceste k naplneniu a slobode, ktorú si pre nás želá Boh. 

Ale mám dnes pre teba dobrú správu. Boh je milujúci otec!

Predstav si otca, ktorý sleduje svoje malé batoľa, ako robí prvé nestabilné kroky. Čo cíti? Ako reaguje? Je netrpezlivý a frustrovaný, že jeho dieťa sa zastavilo? Vybuchne hnevom, keď má jeho dieťa neisté a roztrasené kolená a spadne na zem? Myslíš si, že by si v jeho očiach videl obrovské sklamanie a počul by si ho kričať na dieťa: „Prečo už nechodíš? Pozri sa na svojho staršieho brata! Ako behá okolo domu! Prečo sa neučíš rýchlejšie?”

V žiadnom prípade! Takúto reakciu by si nečakal ani za milión rokov. Prečo nie? Pretože milujúci otec sa teší z detských krôčikov bez ohľadu na to, aké sú malé. Vie, že tieto kroky sú začiatkom dlhej cesty k dospelosti. Trpezlivo sleduje každý pokrok a oslavuje každé víťazstvo, bez ohľadu na to, aké je malé. 

Rovnako aj tvoj nebeský Otec túži vidieť, ako napreduješ vo svojom duchovnom živote. Miluje a oslavuje tvoje detské krôčiky.

ÚVAHA:

Tu sú dve otázky, nad ktorými sa dnes môžeš zamyslieť. Čo mám z toho, že zostanem tam, kde som? A je niečo, čo sa bojím stratiť? 

Keď začneš odpovedať na tieto otázky, popros Boha o milosť a silu, ktorú potrebuješ, aby si dnes urobil malý krok dôvery. Potom si nájdi čas a poďakuj Bohu za jeho trpezlivosť a odpustenie, ktoré ťa čaká zakaždým, keď sa vrátiš k starému životu a spôsobu myslenia.