Každodenné zamyslenia s Gregom LauriemUkážka

Nie návnada, ale zahryznutie



Vzniká nám tu otázka, či bol Judáš Iškariotský len obyčajný pešiak. To, čo urobil, zapríčinilo smrť Ježiša, ktorá vyústila ako spása celého ľudstva, alebo nie? Áno, ale zvážme toto: len to, že zo zrady Ježiša vzišlo dobro, ju neospravedlňuje.



Na kríži tak povediac pracovali dve sily. Boh Otec aj diabol sa približovali k rovnakej udalosti: k smrti Ježiša Krista. Diabol chcel Ježiša umlčať. Chcel ho zastaviť. Na druhej strane, cieľom Boha Otca bolo, aby Ježiš pykal za naše hriechy. Takže ciele boli úplne odlišné, ale v istom zmysle smerovali k tej istej udalosti.



Ale tu je to, čo musíme zvážiť: Judáš robil prácu diabla. Je tiež dôležité si uvedomiť, že on inicioval zradu Krista (pozri Matúš 26,14). Judáš to začal. Judáš to dal do pohybu. Nikto ho k tomu nenútil. Judáš bol zodpovedný za rozhodnutia, ktoré urobil.



To, čo prišlo, bolo použité na slávu Boha, ale určite to nebolo diablovým zámerom. Judáš nebol obeťou okolností, alebo pasívnym nástrojom prozreteľnosti. Urobil to rozhodnutie sám od seba. Áno, diabol prišiel a vložil myšlienku zradenia Krista do Judášovho mozgu. V Jánovi 13,2 čítame, že "diabol už vložil do srdca Judáša, [a] syna Šimona Iškariotského, aby ho zradil." Judáš mohol vzdorovať pokušeniu tak, ako my všetci môžeme vzdorovať pokušeniu. Faktom je, že diabol v Judášovi našiel ochotný nástroj. Judáš vzal návnadu, utiekol s ňou a zradil Pána.



Pamätaj, nie je to návnada, ktorá vytvára pokušenie. Je to zahryznutie sa do nej.



Zhrnutie: Judáš vzal návnadu pokušenia, ale mohol odolať - a čo ty?

Copyright © 2012 Harvest Ministries. Všetky práva vyhradené.



Citácie z Biblie sú prevzaté zo Slovenského ekumenického prekladu. Použité s povolením Slovenskej biblickej spoločnosti. Všetky práva vyhradené.