Na počiatkuUkážka

Utorok

Čítanie: Genezis 8,15-22; Žalmy 115,16-18

SOAP: Žalmy 115,16-18

Po mesiacoch čakania konečne nastal čas pre Noacha a jeho rodinu opustiť archu. Keď z nej vystúpili, Hospodin im dal rovnaké prikázanie ako dal Adamovi a Eve – aby sa plodili, množili a naplnili zem.

Zlomyseľnosť ľudí bola taká veľká, že Boh musel zničiť zem a začať odznova. Noach mal bázeň pred Hospodinom a bol počiatkom nového spoločenstva, ktoré Boh ustanovil a ktoré Ho malo oslavovať. Noachova obeta sa Hospodinu zapáčila a napriek hriešnosti ľudstva sľúbil, že už nikdy viac nezničí celú zem.

Boli sme stvorení, aby sme oslavovali a ctili Boha. Boli sme navrhnutí tak, aby sme Mu prinášali slávu a šírili Jeho meno. Namiesto toho sme sa všetci odvrátili k zlomyseľnosti, túžiac po vlastnej sláve namiesto tej Božej. Napriek tomu nás Boh zachránil z našej vzbury. Zahalil nás svojím milosrdenstvom, takže sme nedostali to, čo si zaslúžime za naše hriechy. On nás prikryl milosťou a dal nám omnoho viac, než dokážeme žiadať.

Na rozdiel od tých, ktorí zahynuli pri potope, mohol Noach chváliť Boha. Aj my sme dostali obrovské privilégium a potešenie v tom, že máme prístup k Bohu a môžeme Ho chváliť. Aj my môžeme chváliť Pána práve tam, kde sme, bez ohľadu na okolnosti, tak, ako to urobil Noach. On sám je hoden chvály! Chváľ Pána!

Modlitba

Pane, Ty si hoden chvály! Chválim Ťa za Tvoju milosť, skrz ktorú s nami nejednáš tak, ako si za naše hriechy zaslúžime, ale dovoľuješ nám žiť a mať vzťah s Tebou. Som premožený Tvojou milosťou, ktorá prevyšuje moje chápanie. Daj, aby môj život prekypoval chválou Teba. Amen.