OdrobinkyUkážka

  Bola noc a bola hrozná búrka. Po brehu mora kráčal muž. Vietor skučal, hromy burácali, blesky sa križovali a dážď sa lial prúdmi. Muž sa zabalil lepšie do plášťa, zohol sa pred vetrom a náhlil sa domov. Vtáčatko stratené v búrke hľadalo prístrešie v jeho kabáte. Vzal ho do ruky, doniesol domov a položil do teplej klietky. Na druhé ráno bolo po búrke. Nebo sa vyjasnilo. Vzal vtáčatko ku dverám. Na okamih sa  zastavilo na jeho ruke, akoby mu chcelo poďakovať a potom zdvihlo krídelká a uháňalo späť do svojho domova v hore. Bol to Karol Wesley, ktorý sa potom vrátil do izby a napísal pieseň, ktorá sa spieva po celom svete: 

Jezu, spása duše mojej, k ňadrám svätým priviň ma,
keď zdutých vôd prúdy hučia a srdce zastiera tma. 

Dobre je Ti dôverovať! Ó, ja chcem vždy Tvojím byť;
večne v nebi chcem Ťa vidieť, tu i tam len s Tebou žiť. 

Skry ma v búrkach žitia ťažkých, kým svoj nedostihnem cieľ.
V bezpečný ma uveď prístav, s Tebou večný praj mi diel. 

Iného úkrytu nemám, v Tebe nádej skladám len.
Neopusť ma, ó, neopusť, zdvihni, rozplaš smutný tieň. 

Zacloň štítom krídel svojich bezbranné dieťa sám.
Zlému nedaj ma postrašiť, veď len v Teba vieru mám. 

Milosť, plné odpustenie v Tebe sú, ó, Jezu môj.
Ach, tak uzdrav dušu, srdce očisť a vnes v domov svoj. 

PS 152, 1-5 

  Snáď ťa Pán dnes tiež povedie búrkou s hromami a bleskami. Pamätaj, že jediné miesto pre teba je u tvojho Spasiteľa. On čaká, aby ťa zachránil.