OdrobinkyUkážka

  Bol štedrý večer roku 1875. Ira D. Sankey cestoval loďou hore riekou Delaware. Bol tichý hviezdnatý večer a cestujúci na palube prosili Sankeyho, aby im zaspieval. Oprel sa o veľký komín a v tichej modlitbe pozdvihol oči  k hviezdnatému nebu. Chcel zaspievať vianočnú pieseň, ale bol vedený, aby spieval: Jezu, ako pastier veď nás. Medzi dojatými cestujúcimi zavládlo hlboké ticho, keď sa pieseň niesla z paluby ponad tichú rieku. Keď dospieval, pristúpil k nemu muž s drsnou, vetrom ošľahanou tvárou a spýtal sa: „Slúžili ste v spojeneckej armáde?“
 „Áno,“ povedal zadivený Sankey.
 „Ja som vtedy tiež slúžil,“ povedal muž. „Slúžil som vo federálnej armáde. Keď som vás videl stáť na stráži, pomyslel som si: ,Ten chlap odtiaľ neodíde živý.’ Namieril som na vás. Bol som v tieni a vy ste stáli v plnom mesačnom svetle. V tom okamihu, ako teraz pred chvíľou, ste zodvihli oči k nebu a začali ste spievať. Hudba a zvlášť spev mal na mňa vždy čarovný vplyv. Pustil som prst zo spúšte. Povedal som si: ,Nech dospieva, neujde mi. Moja guľka ho neminie.’ Spievali ste tú istú pieseň ako teraz. Počul som zreteľne slová: My sme Tvoji a Ty náš; prosíme Ťa, ochráň nás. 

  Keď ste dospievali, nemohol som viac namieriť. Myslel som si: ,Pán, ktorý môže toho chlapa zachrániť od istej smrti, musí byť veľký a mocný.’ 

  Odvtedy som blúdil široko-ďaleko. Ale keď som vás teraz videl modliť sa, poznal som vás. Vtedy bolo moje srdce trafené vaším spevom, teraz vás prosím, pomôžte mi nájsť liek na moju chorú dušu.“ 

  Sankey hlboko dojatý objal svojho nepriateľa z vojny. A v tú noc našiel muž dobrého Pastiera ako svojho Spasiteľa. 

  Či nemáš i ty dnes, v deň pamiatky narodenia Spasiteľa, ďakovať za mnohé dobrodenia a milosť, ktoré ti preukázal v živote? 

Vítaj, Synu Boží, vítaj darovaný! Z výšin nebies, nebies slávnych,
dľa dávnych sľubov prorokov dávnych k spáse nám poslaný. 

PS 365, 2