OdrobinkyUkážka

  V prenasledovanom čínskom zhromaždení práve dospievali poslednú pieseň, keď sliepka, ktorá sa ta nejako zatúlala, zakotkodákala po znesení vajca. Nevedeli, komu sliepka patrí, a tak zavesili sliepke na krk vysvetľujúci list a peniaze v hodnote zneseného vajca a pustili ju. Vrátila sa na svoj dvor. Patril žene, u ktorej býval slobodný richtár. Ten mal práve vo väzení  kresťana, ktorý bol nespravodlivo obžalovaný. Keď sliepka prišla s listom a peniazmi, bol veľký smiech. Žena zavolala richtára a povedala: „Pozrite, akí smiešni ľudia sú títo kresťania.“ O dve hodiny si zavolal richtár väzňa a pýtal sa ho, ako je to u nich so zaobchádzaním s cudzím majetkom a potom mu porozprával príbeh o sliepke. Keď na otázku, ako by konal on v danom prípade, dostal odpoveď, že by sa staral, aby sa sliepka i vajce dostali späť k majiteľovi, richtár stiahol žalobu a väzňa prepustil. 

  Mohol by Pán dnes tiež tak požehnať tvoje zaobchádzanie s cudzím majetkom?

Slabý som, Pane, Ty sily dosť máš;
Ty v boji víťazstvo vždycky mi dáš.
Ty si môj a ja Tvoj; iste to viem;  nikdy ťa neodídem.  

PS 338, 3