7 duchovných disciplínUkážka

1. SAMOTA

... Ježiš... odišiel..., aby bol celkom sám. Jn 6,15

Púštni otcovia vyhľadávali samotu a ticho púšte. Pustovníci odchádzali do hôr a na tiché miesta. Aj nenáboženskí ľudia stále viac vyhľadávajú dni v samote, tichu a tme.
A sú ochotní za to dokonca aj zaplatiť. Potrebujeme ticho a samotu?

Zahlcujú nás informácie, podnety a hluk. Nemateriálny smog otravuje našu dušu.
Samota nie je to isté, čo opustenosť. Opustenosť nás ničí. Samota môže budovať.
Boh hovoril k Eliášovi v tichom šeleste, nie vo víchre, ani v zemetrasení, ani v ohni... (1Kr 19,11-12)

Ježiš sa utiekal do samoty. Na púšť, vrch, more... (Mk 1,13; Jn 6,15; Mt 14,13) Keď to potreboval Ježiš, kto sme my, ak si namýšľame, že to nepotrebujeme? V samote sa stretneme sami so sebou. Môže byť ťažké stretnúť sa so svojimi slabosťami, so svojimi limitmi. So svojimi úzkosťami. So svojimi hriechmi...
To nechceme. Na to všetko chceme zabudnúť, chceme to prehlušiť, aby sme na to nemuseli myslieť...

Vieš byť sám so sebou? Ak sa chceš posunúť ďalej, potrebuješ aj samotu.
Je to férové voči sebe. A nezabudni, že nikdy nie si celkom sám.
Vždy je tam niekde aj On. Boh. Keď sa jednej kresťanky raz pýtali, či sa nebojí ísť sama do lesa, odpovedala: „My sme vždy štyria — Otec, Syn, Duch Svätý a ja.“

V samote sa môžeme stretnúť s Bohom. To nás môže premeniť. Ak zostaneme sami so sebou, sme odkázaní len na seba. Ak do svojej samoty pozveme Boha, On obohatí našu samotu. Aj v samote ide o vzťah. O vzťah so sebou. A o vzťah s Bohom.

Pre tento vzťah nás stvoril.

Aplikácia: Vieš byť sám? Ak nie, prečo? Vyhraď si počas dňa chvíľu v samote s Bohom. Najlepšie bude, ak sa tá chvíľa stane pravidelnou.