Ty a ja navždy: Manželstvo vo svetle večnostiUkážka

Strach

Strach podrýva veľa z toho, k čomu nás Boh v každej oblasti nášho života povoláva. Ako rodič sa môžeš obávať, že ťa tvoje deti nebudú milovať. Možno sa bojíš, že zažijú zranenie, keď ich zapojíš do služby a evanjelizácie. Možno sa bojíš, že z nich vyrastú vzbúrení a bezbožní ľudia. Nech je však rodičovstvo akokoľvek odstrašujúce, nemôžeme sa o svoje deti starať motivovaní strachom.

Keď Pavol písal Timotejovi pokyny k službe, vyzval ho, aby „roznecoval v sebe dar Boží.“ Timotej sa bál poslúchať Božie povolanie naplno. Preto mu Pavol pripomína: „Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania“ (2Tim 1,7). 

Pre rodičov je ťažké sledovať, keď sa ich deti trápia. Radšej by sme ich pred životnými skúškami ochránili. Úmyselne vystavovať svoje deti výsmechu, prenasledovaniu a sebazapreniu pre nás nie je prirodzené. Potrebujeme si však pripomínať Jakubove slová o tom, že zo skúšok by sme sa mali radovať, pretože formujú naše charaktery a robia z nás zrelých, dokonalých ľudí (Jk 1,2-4).

Potrebujeme veriť, že to platí o nás, a potrebujeme veriť, že to platí aj o našich deťoch. Ak chceme, aby z nich vyrástli zrelí dospelí ľudia, chrániť ich pred Božou misiou a akýmikoľvek potenciálnymi skúškami je to najhoršie, čo môžeme urobiť.

Otázka pre manželov: Vedie vás strach k tomu, aby ste svoje deti príliš chránili? Akým správnym rizikám a nebezpečenstvám by bolo zdravé ich vystaviť?