Zamyslenia - Curt A. WestmanUkážka

Si požehnaný tu a teraz!

Keď som hovoril o tom, že Pán nás už požehnal, jeden mladý muž mi na to povedal: „Mňa sa to však určite netýka,“ a potom rozprával o tom, ako sa mu v živote nedarí.

Pozrime sa teda na proroka Eliáša, ktorý zažil sucho pri potoku Kerít.

Nato mu zaznelo slovo Hospodinovo: Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. Z potoka budeš piť; krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili. Odišiel teda a urobil podľa slova Hospodinovho. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno i večer, a z potoka pil. Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. (1K 17,2-7)

V dobe, ktorá bola pre Izrael ťažká, sa Eliáš skrýval pri potoku Kerít. Zažíval Božiu starostlivosť unikátnym spôsobom. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso. Jedlo prichádzalo leteckou linkou zázračne každý deň. Pri potoku bolo dosť vody. Je jednoduché vidieť Božiu dobrotu a starostlivosť, keď sú všetky veci zariadené, človek dostáva jedlo a vidí zázračné Božie konanie každý deň.

Aké nádherné, dobré a bezstarostné dni! Takto si predstavujeme život s Bohom a vo viere. Avšak vtedy, keď je všetko dobré, prichádza ďalší krok požehnania, a ten sa nám už nezdá byť práve požehnaním. Čítame: „Po nejakom čase však potok vyschol...“ Je vari toto požehnanie? Nám je ľahké veriť, že požehnanie je to, keď je všetko super a rozmýšľame nad tým, čo získame, čo je fajn. Boh zasľúbil chlieb a mäso, ale o tom, že by niekto Eliášovi nosil vodu, nehovoril nič.

Voda, vonkajšie okolnosti života, nesmú v našich životoch zabrať Božie miesto. Nech Boh pre teba nie je zázračným čarodejníkom, ktorý ti zabezpečí vodu! Myslíš, že bolo pre Eliáša ľahké čakať pri vyschnutom potoku? Žiadne kvety, žiaden spev vtákov. Zvieratá, ktoré sa chodievali napiť vody, boli preč. Teraz bolo jeho problémom sucho.

Pamätaj si, že keď Boh dá človeku veľkú vieru, zvykne ju preskúšať dlhými skúškami! Veľký prorok teraz sedí pri vyschnutom potoku. Boh nás často konfrontuje s tvrdou skutočnosťou tohto sveta, ktorá môže podobne, ako iných, postihnúť aj nás. To, že musíme mať aj také skúsenosti, je súčasťou Božej výchovy. Potom, čo potok vyschol, Boh opäť prehovoril. Najprv sucho, neistota, núdza, potom Božia reč. Nech ti Boh dá milosť rozoznať požehnanie, keď prichádza vo forme vyschnutého potoka. Keď Božie požehnanie prichádza zabalené do šedého papiera, modli sa o milosť vidieť Božiu starostlivosť, výchovu a plán pre seba. Modli sa, aby si rástol v milosti a poznaní a aby ti neunikol proces dozrievania viery, ktorý Boh chce pre tvoj život.

Občas sa ma niekto spýta: „Už si prijal druhé požehnanie?“ Vtedy mu odpoviem: „Kráčam už v tisícom požehnaní.“ Nezažil som len dve požehnania, ale tisíce požehnaní. Nedokážem ich zrátať! Týmto nehovorím, že som ich vždy vnímal ako požehnania, pretože Pán často posiela svoje najdrahšie dary zabalené do šedého papiera, alebo dokonca do čierneho. Ale On nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.

Znamená to, že požehnanie nedostanem pred tým, než prídem do neba? Nie, požehnanie mi patrí tu a teraz z moci Ježišovho dokonaného diela spásy. Neexistuje však žiadne skutočné duchovné požehnanie, iba to, ktoré je zhora - z neba. A v  Kristovi je naše! 

Dieťatko v studenej a páchnucej maštali nebolo na prvých stranách časopisov. Nikto si takto nepredstavoval príchod Mesiáša. On zriedkakedy prichádza tak, ako si  predstavujeme. Vždy však prichádza tak, ako sľúbil. Otázkou nie je, či ťa Boh požehnal, ale či vidíš Božie požehnanie uprostred bolestí života a všetkých „prečo?“, ktoré sa život pýta. Si otvorený Jeho požehnaniu? Alebo obviňuješ Boha a hovoríš, že na teba zabudol, keď tvoj potok vysychá?

Apoštol Pavol v Liste Efezským ďakuje Bohu za to, že v Kristovi nás požehnal všetkým duchovným požehnaním, ale neskôr sa Pavol modlí, aby nám Boh otvoril oči, aby sme toto požehnanie pochopili a uchopili jeho plnosť.

Prvá kapitola v Liste Efezským je poďakovaním a chválou Bohu za to, že On vo svojej dokonalej láske a bezhraničnej milosti nás požehnal väčšími požehnaniami, než by sme si dokázali predstaviť. Tu sa Pavol modlí, aby Boh, ktorý je bohatý na milosť a milosrdenstvo, dal moc a silu nášmu vnútornému človeku skrze svojho Ducha. Modlí sa, aby Kristus skrze vieru prebýval v našich srdciach a aby sme boli zakorenení v láske. Tak, aby sme spolu so svätými chápali, čo je to za nesmiernu nádej a bohatstvo, do ktorých nás Boh povoláva.

... aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých, a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily. (Ef 1,17-19)

Otvor sa požehnaniu, ktoré ti Boh dáva z moci dokonaného diela spasenia a z moci vzkriesenia Krista z mŕtvych! On ťa už požehnal! Otvor sa požehnaniu...