Porozumenie šabatuUkážka

Čo nie je šabat  

Dodržiavanie šabatu malo v Judaizme veľký význam. Židovskí učenci o tom roky debatovali. Namiesto odpočinku a trávenia času so Stvoriteľom boli viac sústredení na to, čo robiť, aby vyzerali, že dodržiavajú zákon. 

Keď Ježiš prišiel na zem, verejnú službu začal v podstate počas šabatu. Nielenže vstúpil na svet nenaplniac očakávania niektorých judaistických vodcov zvaných farizeji, ale úplne rozvrátil ich pravidlá šabatu. 

V Matúšovi 12 je celkom dlhá diskusia o šabate. Ježiš a Jeho učeníci sa prechádzali hladní po poli. Tak sa najedli. Počas šabatu nazbierali klasy a jedli. Žiaden problém, však? Nie! V očiach farizejov to znamenalo "zbieranie žatvy", čo je počas šabatu striktne zakázané.

Ježiš sa proti ich obvineniu bráni odkazom na príbeh v „Zákone,“ teda Starom zákone, kde kráľ Dávid a jeho priatelia boli hladní, tak nakoniec porušili zákon a zjedli predkladané chleby, ktoré mohli jesť len kňazi. Na záver povedal: „Veď Syn človeka je pánom soboty.“ (Matúš 12,8 SEB)

Keď zberanie klasov počas šabatu nerozčúlilo týchto nábožných mužov dostatočne, tak ďalší Kristov krok už áno. Išiel do synagógy a videl tam človeka s vyschnutou rukou. Ježiš mu povedal, aby vystrel túto ruku a keď to urobil, uzdravila sa mu. Presne tak. Namiesto toho, aby užasli nad Ježišovou mocou, farizeji sa rozhodli, že je čas začať plánovať Jeho smrť. 

Farizeji sa tak zameriavali na "pravidlá", ktoré Ježiš porušil počas šabatu, že úplne zabudli na ľudí. Zdá sa, že vôbec nepochopili pointu šabatu, a videli ho iba ako ďalšie z pravidiel, ktoré treba nasledovať, a nevideli jeho benefity. V skutočnosti to bol dar od Boha pre nich. Boh im dal celý deň na odpočinok a radosť zo sveta, ktorý stvoril, a aby pri tom nemali starosti. 

Hebrejské slovo pre prácu v Exodus 20,10 je mela’kah, čo znamená zamestnanie alebo biznis. Šabat bol o nepracovaní. To neznamená nepomáhať ľuďom. Pre farizejov bolo dodržiavanie šabatu dôležitejšie, ako niekoho vidieť uzdraveného. Lenže Ježiš nedal príkaz alebo reštrikciu proti robeniu dobra. Farizeji sa sústredili iba na "ako", a neriešili, prečo to Boh poskytol a prikázal. Ale odpočinúť si od práce neznamená, že treba prestať konať dobro. Boh je dobrý a koná dobro... dokonca aj počas šabatu.

Pasáž o šabate nie je príliš zameraná na to, "ako" a "kedy" poslúchať pravidlá. Šabat má svoj účel a naň sa treba zamerať. To je rozdiel medzi zákonom a princípom. Zákon je striktný a zakazuje. Princíp je flexibilný a prináša slobodu.