Uzdravení Ježišom Ukážka

Vďačný človek

V Lukášovi 17,11–19 nám je rozpovedaný príbeh, v ktorom Ježiš narazil na desať malomocných. Ich choroba bola nákazlivá a museli sa kvôli nej vyhýbať spoločnosti. Napriek tomu na Neho zavolali a povedali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ (Lukáš 17,13)

Ježiš na ich žiadosť neodpovedal podobenstvom, ani im nedával otázky. Jednoducho im povedal, aby sa išli „ukázať kňazovi“ (Lukáš 17,14). Urobili tak a verš hovorí, že keď boli na ceste, boli uzdravení. Každý jeden z nich bol uzdravený.

Ako sme už hovorili, spôsoby, ktorými Ježiš uzdravoval ľudí, boli jedinečné a zriedkakedy sa opakovali. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Týchto desať malomocných bolo uzdravených tak, že dostali od Ježiša pokyny, aby videli kňaza. Nemodlil sa dlhú modlitbu, ktorá by chorobu kárala. Nedotkol sa ich, aby ich choroba okamžite zmizla. Nie, iba im povedal, aby niečo robili, a keď to urobili, boli uzdravení.

Z desiatich mužov tak zosmiešňovaných a vyhodených zo spoločnosti sa iba jeden vracia, aby poďakoval Ježišovi. To je pre nás dosť mätúce, však? Očakávali by sme, že títo malomocní, ktorí boli chorí a opohŕdaní, sa vrátia a padnú k Ježišovým nohám. Iba jeden to spravil. Jeden malomocný padol k nohám Ježiša a chválil Boha.

V našom živote sa každodenne vyskytujú veci, ktoré nás posielajú, aby sme išli k Ježišovým nohám s vďačným srdcom. Sme si vedomí mnohých vecí, ako zdravé vzťahy, uspokojujúce pracovné miesta a finančné zabezpečenie. Existuje však aj veľa skrytých vecí a vôbec netušíme, že za ne môžeme byť vďační. Nevieme, čoho všetkého nás Boh ušetril, ale buď si istý, že tak urobil.

Snažme sa stať vďačnými ľuďmi a poďakujme nášmu dobrému Bohu. Stále tak mocne pôsobí v našich životoch. Nesie nás, keď sme preťažení, a posilňuje nás, keď sme slabí. Je najúžasnejším darcom a reštaurátorom vzťahov. Vždy je blízko, vedie nás a usmerňuje nás na našich krokoch, aby sme Mu viac dôverovali. Našu vďačnosť si absolútne zaslúži.