Veľká noc: Keby hrob mohol hovoriťUkážka
Zostaneš navždy sám
Keď myslím na smrť, najviac ma desia dve veci: neznámo a opustenosť. Od útleho veku väčšina z nás nenávidela samotu. Vyrastal som vo veľkej rodine s tromi sestrami a bratom. Som dieťa. Nesúď ma. Bol som rád so svojimi sestrami, ale ako malé dieťa som nerád chodil večer do svojej izby, pretože som nechcel byť sám. Aj dnes sa ma moje vlastné deti snažia presvedčiť, aby som ich nechal spať v našej posteli, pretože nechcú byť samé. Ale aj keď starneme, bojíme sa byť sami, však? Kedy si sa naposledy cítil sám? Kedy si mal naposledy pocit, že sa o teba nikto nestará? Kedy naposledy si mal narodeniny alebo sviatok a nikto ti nezavolal alebo neposlal správu? Aký strašný pocit. Keby hrob vedel rozprávať, povedal by: „Navždy budeš sám.”
Ale je tu Ježiš, muž, ktorý premohol hrob. Spasiteľ sveta, ktorý sľúbil, že nás nikdy nezanechá a neopustí. Zaviazal sa, že bude navždy po našom boku. Keď sa rozhodneš nasledovať Ježiša, získaš priateľa na celý život, ktorý bude po tvojom boku navždy, dokonca aj po smrti. Ježiš bude bojovať za teba. Ježiš ťa prevedie. Ježiš má pre teba a pre mňa jedinečné zasľúbenie, keď kráčame životom. Jeho hrob hovorí: „Už nikdy nebudeš musieť byť sám!”
MODLITBA: „Ježišu, teraz ťa potrebujem viac ako kedykoľvek predtým. Chcem cítiť Tvoju prítomnosť vo mne a okolo mňa. Preveď ma cez ťažké časy. Ďakujem, že si navždy po mojom boku.”
O tomto pláne
Všetci máme spoločného menovateľa. Zomrieme. Ja zomriem. Ty zomrieš. Smrť vás porazí. Nebudeš sa jej môcť vyhnúť, obísť ju, oklamať ju alebo ju nechať zmiznúť. Ale potom je tu Ježiš, muž, ktorý porazil hrob. Ježiš sa postavil hrobu zoči-voči a porazil smrť. Keď Ježiš prehovorí, hrob prehovorí.
More