Spolu nám je lepšie: Hľadanie Boha s inýmiUkážka

Odpúšťaj slobodne.

Odpustenie nie je príležitostný čin; je to trvalý prístup. — Martin Luther King, Jr.

Pokiaľ ide o odpustenie, pravdepodobne sme počuli veľa analógií alebo fráz:

Odpustenie prepúšťa väzňa a zistíš, že väzňom si bol ty sám.
Je zapotreby silného človeka, aby sa ospravedlnil, a ešte silnejšieho, aby odpustil.
Odpustenie ťa neoslabí, oslobodí ťa.

Tieto frázy sú pravdivé a dokonca im môžeme veriť. Z nejakého dôvodu však stále zápasíme s odpustením iným aj tým, ktorí sú nám najbližšie. Prečo? Pretože bolesť je tu stále prítomná. Keď nás niekto niečím zraní, je to hrozné. Dokonca čo len zvážiť, že nebudeme mať proti nim nič, je pre nás absurdné. Potrebujeme, aby zaplatili za svoje činy, a myslíme si, že tou cenou je neodpustenie.

Ale neplatia oni. Doplácame na to my. Zdržiavanie odpustenia nás pohlcuje od hlavy po päty. Poškodzuje nás, nie osobu, ktorej nevieme odpustiť. To ešte sťažuje vedomosť, že nám ubližuje niekto blízky; niekto, s kým v našej komunite „prežívame svoj život“. Kráčať v odpustení nie je nevyhnutné len pre našu komunitu s ostatnými Kristovými nasledovníkmi, je nevyhnutné aj pre náš vlastný stav srdca.

C.S. Lewis povedal: „Byť kresťanom znamená odpustiť neodpustiteľné, pretože Boh tebe odpustil to neodpustiteľné.“ Z nejakého dôvodu si myslíme, že náš hriech nie je taký zlý ako hriech niekoho iného. Pozeráme sa na osobu, ktorá niekoho drží na mieste činu, a premýšľame, aké strašné sú ich skutky. Ospravedlňujeme naše roky a roky klebiet a malých prifarbených lží, pretože „nie sú až také zlé“.

Problém s týmto vzorcom viery spočíva v tom, že sa porovnávame s inými ľuďmi. Ak sú ľudia naším štandardom, cieľ sa vždy pohybuje. Ale keď je naším štandardom Ježiš, veľmi rýchlo si uvedomíme, že aj náš zlý postoj alebo klebety sú hriechom. Že aj nám chýba dokonalosť. Nemôžeme predpokladať, že náš hriech nie je až taký zlý. Dôsledky sa môžu líšiť, ale všetkému hriechu chýba známka Božieho štandardu.

Ľudia nás sklamú. Zlyhajú. Dokonca aj tí, ktorú sú nám najbližšie. Rovnako ako Boh nám odpustil náš hriech, musíme to isté urobiť aj my s ostatnými: musíme im dovoliť odísť bez potrestania. Keď máme toto porozumenie implantované hlboko v našich srdciach, stáva sa oveľa jednoduchšie odpustiť niekomu, čo nám umožní žiť v slobode.

Uvažuj

• Máš tendenciu odpustiť v slobode alebo je pre teba ťažké nechať niečo ísť? Prečo?
• Komu musíš odpustiť? Popros Boha, aby ti pomohol zvoliť si odpustenie voči tejto osobe.
• Napíš každé odhalenie, ktoré ti Boh hovorí prostredníctvom dnešného čítania Biblie alebo stíšenia.