Nový rok, nové milostiUkážka

Pre veriaceho je strach vždy v Bohu zabudnutý . Ak je Boh zvrchovaný a jeho vláda je úplná, múdra, spravodlivá a dobrá, prečo by ste sa mali báť?

Slová Ezechiáša, júdskeho kráľa, zaznejú dnes tak pravdivo, ako v strašidelnom okamihu pred storočiami a storočiami, keď boli prvýkrát vyslovené. Júdu napadol mocný asýrsky kráľ, Sancherib. Ezechiáš pripravil a vyzbrojil Júdu na bitku, ale to nie je všetko, čo urobil. Oslovil ľudí závažnejšou otázkou. Vedel, že v týchto chvíľach sa Boží ľud často obával a vedel, odkiaľ tento strach pochádza. V týchto chvíľach výziev Boží ľud často prepadal panike, pretože mohol mať identitu amnézie. Mohli zabudnúť, kto boli ako Božie deti a kto je Boh v celej svojej všemohúcej moci a sláve. V túto chvíľu Ezechiáš vedel, že nemôže byť len dobrým kráľom a skúseným generálom; musí byť tiež múdrym pastierom pre svoj ľud.

Keď sa pripravovali na asýrsky útok, Ezechiáš nechcel, aby si Júdovci mysleli, že sú ponechaní ich bojovej odvahe, ich vojnovým skúsenostiam a schopnosti používať zbrane. Chcel, aby vedeli, že boli úžasne požehnaní inou zložkou, ktorú nemohli zabudnúť. Preto povedal: „Buďte silní a odvážni. Nemajte strach ani sa nezľaknite assýrskeho kráľa a všetkej hordy, ktorá je s ním. ... S ním je telesné rameno, ale s nami je Pán, náš Boh, aby nám pomáhal a vybojoval naše bitky “(2 Kron. 32:7–8).

Príde okamih, keď sa spýtate: „Kde nájsť odvahu tvárou v tvár čomu čelím?“ Ezechiáš ti dá odpoveď: „Vzhliadni a spomeň si na svojho Boha.“ Ako Božie dieťa , nikdy nebudeš bojovať sám.