Smútiť dobreUkážka

V porovnaní s inými ľuďmi, keď ich sleduješ uprostred ich vlastnej tragédie alebo pozoruješ, ako smútia, môžeš si myslieť: „Nemám dosť viery.“ Časť toho, čo sa deje v tomto období smútku, súvisí s tvojou teológiou, vierou, pochopením, poznaním a múdrosťou. Mnohé však súvisí aj s tvojou osobnosťou. V závislosti od nich môžeš búrku prežiť lepšie alebo horšie ako ostatní.

Ako veľmi teda tvoja osobnosť a skúsenosti súvisia s tvojou schopnosťou dobre zvládať smútok?

Možno je to kombinácia viacerých vecí. Ľudia majú rôzne emócie. Na rôzne okolnosti reagujú rôzne. Niektorých Boh urobil citlivejšími na tragédie a ťažkosti, a to môže znamenať, že smútia ťažšie a dlhšie ako iní. Iní sa môžu z procesu smútenia spamätať rýchlejšie, pretože sú viac odhodlaní alebo stoickí. Ide o to, že Boh stvoril každého z nás inak a je prirodzené predpokladať, že pre niektorých bude proces smútenia ťažší ako pre iných.

Ale pamätaj, čo je viera. Nie je to pocit. Viera sa prejavuje skutkami (Jak 2,17). Väčšina ľudí má viac viery, než si myslí, že má, ale ich emócie zahmlievajú, či je to viera alebo nie. Preto tieto dve veci nemiešaj, pretože niekedy sú spolu a niekedy nie. Niekedy musíš dôverovať Bohu v tme. Je úplná tma a ty musíš urobiť to, čo urobili Pavol a Sílas. Musíš Ho chváliť o polnoci, keď si v okovoch svojej bolesti. Jedným zo spôsobov, ako cvičiť vieru, je chváliť Ho uprostred svojej bolesti. Možno sa ti nechce chváliť Ho a tvoja chvála nemusí byť sprevádzaná úsmevom a šťastím, no môžeš sa odhodlať chváliť Boha tým, že potvrdíš Jeho kontrolu, múdrosť a moc aj uprostred straty.

MODLITBA: Pane, hľadať ťa nie je ľahké, keď mám bolesti. Chcem sa len schúliť do klbka a vzdať sa života. Preto Ťa potrebujem viac ako kedykoľvek predtým, potrebujem Tvoju útechu. Potrebujem Tvoj pohľad, aby som sa mohol lepšie orientovať v tomto temnom mieste, v ktorom sa nachádzam. Pošli mi svojho Ducha ako utešiteľa a dovoľ mi zvládnuť bolesť ako človek, ktorý je dieťaťom Božieho kráľovstva. V Kristovom mene, amen.