Nachádzanie Božej pravdy v životných búrkachUkážka

Dar súcitu

Ak mal niekedy niekto právo byť nešťastný, bola to Helen Keller. Bola slepá a hluchá a jej postihnutie jej nedovoľovalo vnímať svet úplne tak, ako to robí väčšina z nás. Všetci okolo nej mali schopnosti, ktoré jej chýbali. Mala však odhodlanie a niečo ešte cennejšie - súcit.

„Ver, že keď si najviac nešťastný, máš na svete nejakú úlohu,“ povedala. „Pokiaľ môžeš zmierniť bolesť druhého, život nie je zbytočný.“

V dospelosti trávila Helen veľa času návštevami nemocníc pre vojakov, ktorí oslepli alebo stratili sluch počas vojny. Išla im ukázať nádej, že po zraneniach môžu viesť produktívny život. A povzbudila ich, aby sa nevzdávali svojej budúcnosti. Jej postihnutie jej dalo šancu pomôcť týmto ľuďom, ktorí čelili neuveriteľným problémom.

Zamysli sa nad tým z pohľadu Helen. Pokojne mohla povedať: „Som hluchá a slepá a títo muži sú len slepí. Mám oveľa väčšie problémy ako oni.“ Mohla sa rozhodnúť byť zatrpknutá, nahnevaná alebo zameraná na svoje vlastné zápasy. Ale namiesto toho sa rozhodla využiť svoje okolnosti, aby prejavila súcit ľuďom okolo seba.

Je ťažké vzdať sa vlastného „práva“ utápať sa v bolesti a rozhodnúť sa pre súcit s ostatnými. Ale keď trpíme, máme zvýšenú schopnosť vcítiť sa do trápenia druhých.

Namiesto porovnávania problémov alebo posudzovania, kto sa má horšie, sa môžeme rozhodnúť byť požehnaním.

Modlitba: Drahý Bože, ďakujem ti za dar súcitu. Viem, že keď v živote prechádzam búrkami, mám lepšiu schopnosť súcitiť s ostatnými. Pomôž mi uvedomovať si to a použiť na požehnanie ľudí okolo mňa. Amen.