Nádej v temnotáchUkážka

Pamätaj

Ak si myslíš, že Boh na teba zabudol, potom si zabudol, kto je Boh.

–Anonym 

Keď som v údolí, niekedy si jednoducho musím spomenúť. Vraciam sa k tomu, čo viem o tom, kým Boh je. 

Tretia kapitola Habakuka sa začína ako pieseň uctievania, ktorá potvrdzuje, aký je život ťažký, a napriek tomu pamätá na všetko, čo Boh urobil. Je to ďalší skutočne veľký krok počas putovania z údolia. 

Habakuk sa modlí: „Hospodin, počul som chýr o tebe a užasol som nad tvojím dielom. Zachovaj ho v najbližších rokoch, v tento čas ho ohlasuj; v nepokoji pamätaj na zľutovanie.“ (Habakuk 3,2 SEB). 

Pamätám si časy, keď som bol na vysokej škole a stratený viac, ako si si kedy dokázal predstaviť, a volal som meno Ježiš a prosil Ho – nie, takmer som Ho vyzval: „Ak si skutočný, a ak si tam, urob niečo.“ Padol som na kolená ako jeden človek, a potom, keď som sa postavil, bol som úplne iný človek. 

A potom si spomeniem, ako Boh priviedol Amy do môjho života. Vážim si ju a dar od Boha, ktorým bola a stále je. 

A potom si spomeniem, ako sa nám narodila dcéra Catie a ako, keď mala asi tri roky, Catie stúpila do jedovatého brečtanu a skončila vyhádzaná vyrážkou od hlavy po päty. Pred spaním mi povedala: „Oci, Ježiš ma uzdraví, pretože som sa modlila.“ Pamätám si, ako som si myslel: „Páni, to je naozaj sladké. Ale neviem, čo urobíme, ak bude mať ešte aj zajtra túto vyrážku.“ Pamätám si, že na druhý deň ráno pribehla do našej izby Catie, ktorá bola od radosti nahá a točila sa a kričala: „Pozri! Pozri! Uzdravil ma!“ 

A vyrážka bola úplne preč. 

Pamätám si, keď sme boli s Amy mladí, ešte len v začiatkoch našej služby, a nemali sme žiadne peniaze. Spoločne sme sa modlili: „Bože, nevieme, kde zajtra zoženieme jedlo.“ Na druhý deň sme dostali do schránky šek na vratku peňazí. 

Čo robíš, keď si v údolí? Pamätaj na to, čo Boh urobil. 

A trúfni si veriť, že to, čo urobil predtým, urobí znovu. 

Modlitba: Bože, pamätám si, keď...